Do života nám po celý čas vstupujú ľudia. chtiac nechtiac. Niektorí sú pri nás od narodenia až po súčasnosť. Sú tu od toho aby nás jemne usmerňovali a dozerali na nás.
Mám partiu kamarátov (5-6) v podstate od narodenia, aj keď sme sa pohádali pobili,zaľúbili do rovnakej prvej lásky. Svojim spôsobom na seba dávame pozor.
Keď je niekto v horšej životnej situácii podporíme ho, keď sa niekto správa zle ku frajerke povieme mu nech sa nad sebou zamyslí.Kedže sú v našom živote dlho a niesu strojcami radikálnych zmien nepociťujeme to tak intenzívne.
Potom mi do života nenazdajky, rýchlo niekto vstúpi. Dostanem kopačku na prsá, roztrhá ma na cucky a rozjebe ako Čenkove deti. Lietam si v oblakoch a vychutnávam ten dar zmeny. Po 5 rokoch jednoducho odíde v sprievode škaredých slov. No aj taký odchod ma mal naučiť byť lepším človekom.
Aký bol intenzívny dar premeny tak intenzívne ľuďom ten človek chýba. Ale tak to proste malo byť, energia na ďalšie zmeny bola vyčerpaná už by si len navzájom škodili a brzdili sa.
Človek sa snaží tie chýbajúce diery vyplniť, treba ale zase dbať aby sme ich vyplnali správne. Od toho tú sú tí naší dlhodobí.
Človek sa snaží športovať,pracovať, venovať sebadisciplíne zlepšovať sa, a keď už ste zase niekde inde a v momente keď to budete najmenej čakať sa niekto opýta "Môžem vstúpiť?" ...
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
5. 4.apríla 2017 16:02
takto to v živote býva. na prekonanie veľkých životných vyziev je potrebné veľa pokory.
3
A môže sa stať že sa karta otočí . Že my zas budeme ťahať niekoho kto sa nám neskôr stane príťažou lebo nás bude brzdiť v našom osobnom rozvoji.
Napíš svoj komentár