Hlavnou postavou dnešného blogu bude jeden z najznámejších slovanských bohov velebný Perún-obávaný hromovládca.

Perún (po slovensky aj Parom, poľsky Piorun alebo Perunu, rusky Перун-čítaj perun, bielorusky- Пярун-čítaj pjarun) je jedným z najvýznamneších a najznámejších slovanských bohov vôbec-pán blesku, hromu a určite prekvapujúco i búrok. Perún bol uctievaný všetkými 3 slovanskými vetvami a línia tohto božstva siaha až ku koreňom indoeurópskej jednoty Slovanov. Keď som sa v predošlých blogoch zmieňoval o paralelách medzi indoeurópskymi bohmi, tak dnes sa to tu bude podobnosťami doslova hemžiť.


V panteóne slovanských bohov zastával čelnú pozíciu podobne ako v iných mytológiách božstvá bleskov, hromov a búrok. Tak napríklad: grécky Zeus, rímsky Jupiter Quernus (lat. quercus=dub, to si zapamätajte o dube budem ešte hovoriť), germánsky Thor (Tór, Donar, Dórr, Dunarr, Ponar, Punor), keltský Taranis , indický Indra a baltský Perkunas. Istú podobnosť s menom Perún je možné nájsť celkovo v indoeurópskych jazykoch: v chetitičtine, kde perunaš = skala, je to však takisto i názov bohyne, grécky keraunós=blesk, niekedy i prídomok Dia, keltsky herkos=dubina, gótsky faírguni=kopec a indicky parvata=hora.

V období slovanskej expanzie na západ a juh jeho význam rapídne stúpol, keďže bol v mysliach Slovanov chápaný ako nadpozemský vojenský vodca spoločnosti, prinášajúci blahobyt, nekonečný poriadok v primitívnych kozmologických predstavách. Niektoré z jeho vlastností dokazujú jeho pôsobnosť i v hospodárstve (keďže s búrkou často prichádzal dážď, ktorý je nenahraditeľný pre bohatú úrodu v širšom poňatí i akúsi očistu vyčerpanej prírode). Apropo tu vidíme prelínanie jednotlivých oblastí pôsobnosti, čo len dokazuje spleť slovanského panteónu.

Na formovane kultu Perúna mal zrejme vplyv i varjažský kult Thora na Kyjevskej Rusi. (Tu by som sa na malú chvíľu zastavil. Možno je Vám známe a možno nie, že Vikingovia boli od 8. storočia značne rozpínaví. Nuž a táto rozpínavosť sa častokrát riadila starovekou zásadou v jeden deň prišiel bojovník a ďalší deň kupec. Nuž a Vikingovia sa na svojich nadčasových lodiach-dračích člnoch-drakaroch dokázali vďaka ich malému ponoru plaviť i hlboko do vnútrozemia európskeho kontinentu po riekach. A presne takýmto spôsobom sa dostali i na územie budúcej Kyjevskej Rusi. Tento cudzí element pôsobil ako lepidlo pre rozhádaných, ale ako píše Nestor bohatých Slovanov a čuduj sa svete problémy sa podarilo prekonať, vzniká Kyjevská Rus a Slovania sa súhrnne nazvali Rusmi. Apropo takýto postup môžeme nájsť i pri budovaní Ríma a takisto u Vikingov v spojení Ásov a Vanov, ale nie tom som chcel. Chcel som hovoriť o tom, že títo Vikingovia (Slovania ich nazývali Varjagovia) si zo svojej domoviny priniesli i vieru svojich otcov a teda i Thorove kladivá, ktoré boli predlohou pre Perúnovu obávanú zbaň-sekeru. Tu sa zrejme pýtate, prečo Varjagovia na Kyjevskej Rusi zostali. Nuž zrejme to bolo povýšením ich spoločenského statusu a krásou slovanských žien.)


Ale vráťme sa späť k Perúnovi. Etymológia mena Perún per-biť a prípona –un , ktorá celý význam zosiľňuje=ten, kto silno bije, tlčie, útočí, napadá. Meno Perún sa pomerne často vyskytuje v ranostredovekých textoch. Najviac správ o slávaní kultu Perúna sa zachovalo z územia dnešného Ruska. Perún sa tu spomína ako akýsi arbiter nad rusko-byzantskými mierovými zmluvami.

Ako už bolo povedané, Perúnovým božským atribútom bola sekera (obávaná a tradičná zbraň slovanských bojovníkov okrem iného).Niekedy sa vyobrazuje však i s lukom, ale takisto i kopijou. Tu sa vyskytuje jedna z mnohých paralel: Perún so sekerou-Thor s jeho kladivom Mjӧlrni(r). Na území Ruska sa Perún vyskytuje väčšinou s palicou, ktorou bije (rovnako ako sekerou) nečisté sily. Ak by ste v rannom stredoveku mali problémy splodiť dieťa a boli ste Slovanom, obrátili by ste sa o pomoc práve na Perúna, ktorý bol symbolom plodnosti. Perún napríklad svojou sekerou dával príučku nielen zlým silám (tak ako Thor kladivom), ale keď ňou udieral o zem, zúrodňoval vyčerpanú pôdu). Keď je už reč o zlých silách, tak tie v tomto prípade predstavoval Zmej ( z ruského змея-čítaj zmeja a teda had,zmija), ktorý bol slovanským drakom. Za zmienku stojí i paralela Perúna s keltským hromovládcom a vládcom nebeského ohňa Taranisom (tu sa vyskytuje atribút veľkého kolesa alebo niekoľkých špirál-volút), podobne i Sucellus- zrejme boh ohňa, ktorý mal bdieť nad remeslom, osobitne však čiernou metalurgiou (v jazyku toho obdobia železiarstvom) znázorňovaný s čašou v jednej ruke a obrovským kladivom v druhej ruke. Jeho meno (Sucella) sa voľne prekladalo ako „ten kto dobre bije“ . Obdobne bol v gréckej mytológií znázorňovaný i Zeus s bleskom, ktorého ekvivalentom bola dvojitá sekera-labrys-symbol najvyššej vlády.


Podľa tradovanej tradície začínala činnosť Perúna každoročne jarnou búrkou, ktorá prebúdzala prírodu k životu. Osobitne prvému zahrmeniu prikladali Slovania veľkú vážnosť a sprevádzali ho viaceré obrady napr. pohybovanie nádobami na znamenie oslobodenia hromu (Slovania prisudzovali predmetom zasiahnutým bleskom liečivé účinky, preto stromy ale i vyvýšené miesta, ktoré zasiahol blesk ohradzovali plotom ako miesta s veľkou koncentráciou blahodarnej sily). V priamej súvislosti s touto vierou znamenala už spomínaná sekera mimoriadne silný (magický) nástroj i zbraň na obranu proti chorobám a zlým nečistým silám. Sekera sa kládla pod posteľ žien, ktoré rodili, na prah chlieva, či stajne a na poli mala v čase žatvy zamedziť krupobitiu a zachrániť tak úrodu pred zničením. Mocnou zbraňou Perúna boli takisto i hromové (kamenné) strely, tak zvané belemnity, ktoré sú v skutočnosťami fosíliami mäkkýšov rodu Molusca a fulgurity (sklovina vzniknutá pretavením horniny vplyvom zásahu blesku) . Nález hromových striel a fulguritov sa vo všeobecnosti pokladal za veľmi dobré znamenie a práve preto sa zvykli vkladať do kolísok malých detí, krovov striech (ako ochrana pred bleskom), avšak využívali sa v neposlednom rade i na liečenie očných chorôb i ako ochrana proti urieknutiu. V tom období boli akýmsi slovanským štvorlístkom.


Obrovský význam v Perúnovom kulte sa prikladal posvätnému stromu- dubu (spomínate si keď som naň upozorňoval pár riadkov vyššie? ) sťaby symbol hromu a blesku. Slovania preukazovali dubu obrovskú úctu a prinášali mu obete. Perúnovi (tak ako i ostatným bohom takéhoto druhu) bol zasvätený i deň v týždni- konkrétne štvrtok, polabskoslovanské perendan/ perundan sú analógiami k nemeckému Donnerstag, anglickému Thursday, francúzskemu jeudi či latinskému dies Iovis atď. Vo všeobecnosti sa práve štvrtok chápal ako deň voľna, kedy sa nemalo nič robiť. Tento západoeurópsky zvyk sa kresťanská cirkev pokúšala vykoreniť premiestnením takéhoto dňa na nedeľu ( o čom jasne vypovedá jej názov v slovanských jazykoch nedeľa, či ešte v češtine názornejšie nedele, teda deň keď sa, odpuste ten bohemizmus nedelá). Na stopy rozšírenia kultu Perúna poukazujú zachované geografické názvy: Perunika, Peruni Vrh, Perunja Ves, Peruna Dubrava atď. (všetko juhoslovanské regióny) ale i Piorunowy Dział v Poľsku.

V Rusku získal pravdepodobne vďaka Varjagom atribúty Thora a v kresťanstve sa jeho funkcia preniesla na sv. Eliáša (nie je však jednoznačná či sa tak udialo vplyvom cirkvi alebo spontánne). A ešte zaujímavosť na záver: Určite ste sa stretli s mierne hánlivým pomenovaním „aby ťa Parom vzal“ tým spomínaným Paromom nie je nik iný, než Perún.

V ďalšom blogu si na paškál vezmeme Perúnovho súpera, ktorým bol Veles.

Sláva bohom, pamäť predkom!


 Blog
Komentuj
 fotka
paracelsus  21. 6. 2012 15:52
Pridám ešte pár videí s touto tématikou:

Screenshot


Screenshot




Pokiaľ by ste sa o Perúnovi chceli dozvedieť viac, dávam do Vašej pozornosti nasledujúcu knihu:

» download.hellshare.sk/perun-buh-hromo...
 fotka
sugy1  21. 6. 2012 15:52
Ty si krutý pán, idem ti dať fanúšikovanie. Asi najlepšia séria blogov akú som tu videl. Úplne.
 fotka
mielikki  21. 6. 2012 16:00
mierna etymologická vsuvka, ktorú si nemôžem odpustiť

V pasáži, ako spomínaš, že sa Varjagovia zmiešali s pôvodným obyvateľstvom a založili Kyjevskú Rus (inak, Rurik bol tuším Varjag), tak slovo rus, rusi je až nápadne podobné fínskemu označeniu pre Švédov - Ruotsi a predpokladá sa, že to má súvis
 fotka
majo16  21. 6. 2012 16:28
super blog 5*



a som rád že niekto píše takéto blogy , aspoň trochu to pozdvihlo prízemné témy Birdzu.
 fotka
paracelsus  21. 6. 2012 16:51
@mielikki Presne tak Rurik bol Varjag, dokonca švédsky. Pôvodné meno mal tuším Hrorekr.



A ďakujem za etymologickú vsuvku. Ja som zas kdesi čítal, že je to odvodené od Róþsmenn alebo Róþskarlar, čo by malo znamenať námorník, moreplavec.Alebo z akéhosi indoiránskeho slova vo význame svetlý.
 fotka
mielikki  21. 6. 2012 16:56
hej, Hrorekr, viem, že som sa kus bavila na tom mene (a potom bol ešte jeden, na ktorého si nespomeniem)



alebo ešte súvislosť s tým, že varjagovia boli ryšaví, teda rusí a teda Rusi
 fotka
antifunebracka  22. 6. 2012 15:45
slovania - vsetko okopiruju btw oprav si tam par gram. chyb, celkom to rusi
 fotka
hunter2  19. 8. 2012 15:26
čo ma teraz len tak napadlo, keď som sa zamyslel, tak u Germánov to bolo trocha inak, čo sa týka boha poľnohospodárstva a boha vojny. tam to prezentujú 2, alebo povedal by som až 3 osoby - poľnohospodármi uctievaný boh, ktorý mal na starosti aj búrky (samozrejme súvis s úrodou pôdy) je Thor. v iných, nazvime to svetoch mal síce aj vojenskú funkciu (obrana midgardu pred obrami), no u nás, v Midgarde bol uctievaný hlavne poľnohospodármi Keď germáni išli do vojny, tak sa ale zvykli spoliehať na Odina, resp. Tyra. Na čele panteónu stojí Odin, nie Thor. Čítal som aj také veci, že Týr bol kedysi vládcom bohov, ale po tom nešťastnom incidente s Fenrim zo zdravotných dôvodov prenechal túto lukratívnu pozíciu Odinovi Takže na čele germánskeho panteóna v podstate nikdy nestál roľník. Oprav ma, ak sa mýlim
 fotka
hunter2  22. 8. 2012 00:47
inak, dúfam, že sa čoskoro dočkáme pokračovania. osobne ma zaujíma z bohov hlavne Rod.
10 
 fotka
paracelsus  4. 9. 2012 23:49
@hunter2 Veľmi správne píšeš. Z hľadiska faktografie je to (ak ma pamäť neklame, čo dúfam nie ) všetko tak, ako si napísal. Keď som spomínal tú podobnosť Perúna a Thora, skôr som mal na mysli podobný charakter ich atribútov a dosahu.



Čo sa týka pokračovaní, som trochu skeptický. Momentálne nemám veľmi chuť blogovať. Ale ak by si mal záujem môžem ti poslať knihy v pdfkách s tématikou slovanského nábožentsva či slovanstva vôbec.



A ospravdlňujem sa za reakciu až teraz, mal som blbé obdobie .
11 
 fotka
hunter2  6. 9. 2012 20:12
ragnarokkr91@gmail.com - môj mail. rád si prečítam nejaké kvalitné knihy s touto tématikou
Napíš svoj komentár