Tak ako som sa na konci minulého blogu zmienil, v širokej spleti slovanských božstiev sa nachádza niekoľko vyvolencov, ktorí boli uctievaní západnými, južnými i východnými Slovanmi. Títo bohovia majú teda širší dosah a svojou pôsobnosťou nadlokálny charakter. Skutočnosť, že sú spoloční pre všetky 3 vetvy im dáva popredné miesto v slovanskom panteóne (inak viete vôbec, čo vlastne ten panteón je? Áno, je do budova, kam sa pochovávali významní predstavitelia konkrétneho štátu. Pre nás je však dôležitá iná významová rovina a síce: panteón je spoločenstvo bohov v rámci polyteizmu). Týmito (núka sa tu použiť nie celkom vhodný prívlastok „hlavnými“ ) bohmi sú Svarog, Svarožic-Dažbog, Perún a jeho večný súper Veles. V dnešnom blogu sa bližšie pozrieme práve na Svaroga- svetelného praotca bohov a primárne solárne božstvo.


V predstavách Slovanov vystupoval Svarog (praslovansky Svarogъ/Svaroh) nebeské svetlo a teplo (presnejšie slnečný oheň). Slovania ho pokladali za nebeského kováča, tvorcu všetkých vecí a darcu tých najzákladnejších zákonov ľudského (slovanského) spoločenstva. Svarog mal rád veľké kladivá a hádam nebude prekvapujúce, že popri všetkých jeho funkciách, bol i bohom kováčstva. Pokiaľ si kladiete otázku odkiaľ pochádza meno Svarog, jasnú odpoveď pre Vás žiaľ nemám. Je isté, že slovo svarog je indoeurópske o jeho bližšom pôvode však koluje polemika. Do úvahy pripadajú 2 teórie:

-prvá hovorí, že názov Svarog je rýdzo slovanský. Táto teória sa opiera o slovotvorný základ svar a prípony –og, čo by vo voľnom preklade znamenalo sváriaci sa oheň, hnevajúci sa oheň, či dokonca hnevajúci sa boh (len pre zaujímavosť a aby detailom bolo učinené zadosť dodávam, že túto teóriu presadzujú významný poľský slavista profesor Aleksander. Brucker (skutočne sa to v poľštine píše ks namiesto x) a jeho rodák K. Moszyński

Na obrázku profesor Aleksander Bruckner:


-druhá téoria tvrdí, že pôvod je indoiránsky. Ako pilire tejto teórie slúži podobnosť slova Svarog s dnešným perzským chvar/xvar= slnko, svetlo nebies, žiara neba alebo zo sanskritu slovo svarga=nebo/nebesia, či prídomia védskeho boha hromu Indra)

Ktorá z týchto teórií je Vám bližšia už nechám na Vás.

V súvislosti so Svarogom sa predpokladá, že patril k akejsi prvej generácií slovanských bohov, ktorá odzrkadľovala prvotné predstavy Slovanov o svete vôkol nich. Je namieste sa domnievať, že v hierarchií slovanských božstiev bol na najvyššej priečke. Ako som sa už v predošlom blogu zmienil, Slovania patria medzi Indoeurópanov. No a indoeurópske mytológie majú istú zvláštnosť. Tou zvláštnosťou sú analógie medzi mytologickými systémami jednotlivých indoeurópskych národov dokonca i takýchto, ktoré sú dnes veľmi vzdialené (je to pozostatok pôvodnej indoeurópskej jednoty). Nuž a takáto analógia sa týka i Svaroga. Slovania ho vnímali ako božstvo, ktoré po svojej namáhavej práci (v tomto prípade stvorení sveta, či presnejšie celého univerza) odchádza na zaslúžený odpočinok a sťahuje sa do úzadia, pričom svoje miesto prenecháva mladším (ale pozor úctu a obety sú mu prinášané stále). Takýto typ božstva nie je v indoeurópskych mytológiách ničím novým a keby sme sa chceli tváriť trochu seriózne, označuje sa takéto božstvo ako deus otosius (z lat. odpočívajúci boh).

Túto skutočnosť potvrdzuje i fakt, že Svarog sa v súpise božstiev kniežaťa Kyjevskej Rusi (áno, áno 1. štátny útvar východných Slovanoch s miernym pričuchnutím Vikingov-Varjagov) s najsamplepším slovanským menom aké kedy bolo je a bude Vladimírom I. už neobjavuje. Ako sa zdá, tak Svarog nebol impotent, keďže podľa Slovanov mal syna-Svarožica. Všeobecné povedobie o Svarogovi, či Svarožicovi, ktorý neskôr prevzal viaceré atribúty Svaroga dokladajú i početné geografické názvy: Swarawa, Swaroszyn, Swaryszewo (Poľsko), Svarišov, Svárkov (Česká republika. Za symboly Svaroga sú pokladané kolovrat a svarga.
V ďalšom blogu sa bližšie zoznámime so Svarožicom.

Sláva bohom, pamäť predkom!


Kolovrat- kolo- znamená koleso, cyklus/ vrat- točiť. Kolovrat symbolizuje nekonečný kolobeh života a smrti a v metafyzickom poňatí i hmoty a energie. V súčasnosti sa vníma ako panslovanský symbol vyjadrujúci rodnoverie u človeka.





Svarga-Na vrchole Svargovho paláca sa otáčala takáto mohutná svarga, na ktorej stál zlatý kohút, zviera zasvätené Svarogovi. Zlatý kohút prinášal ľuďom do príbytkov oheň od Svarožica, syna Svaroga a svojím zobákom kresal o svargu iskry do bleskov Perúna o ktorom si povieme v ďalšom blogu. Svarog neustále pozoruje svet skrz vševidiace oko svargy. Na Slovensku sa so svargou stretávame veľmi často najmä v ľudovej tradícií , ako na rôznych výšivkách, drevorezbách, maľbách a na starých náhrobných kameňoch.




 Blog
Komentuj
 fotka
zerone  20. 6. 2012 15:43
Osvieženie. Budem čítať aj ďalšie.
 fotka
antifunebracka  16. 3. 2015 17:00
sranda, ako velmi sa podoba na odina
Napíš svoj komentár