Pokiaľ ste klikli na tento blog, s vysokou pravdepodobnosťou ste si pred malým okamihom uvedomili, že ste nikdy nepremýšľali nad tým, ako Rimania zapisovali čísla ako2500500. Nepochybujem o tom, že znalosť rímskych číslic je na tomto portály plošná. Omáčky okolo nižších čísel uvádzam len ako zaujímavosti. Viete kvôli takým momentom, že zistíte Napoleonovu výšku pričom viete , že bol krpatý. Poviete si ,,Ahá" a po čase to aj tak zabudnete. (inak jeho výška sa podľa prameňov pohybuje v intervale od 151 až do 169 cm pre úplnosť)

V latinskom okruhu (cháp niekdajšieho panstva Rimanov a neskôr kresťanstva a od r.1054 katolicizmu) sa používali na zapisovanie čísel znaky rímskych písmen. Len pre zhrnutie:
Rímske číslice vznikali nasledovne:
Znaky I=1 II=2 a III=3 . Rimania počítali na prstoch. Nie preto, že boli sprostí, ale preto, že to bolo praktické a veľmi názorné.
Osobitný prípad predstavuje číslo 4. O ňom za malý moment.
Ďalšie čísla majú takisto pôvod v ľudskej hnáte.
V=5


X=10


C=100 z latinského centum=100. Len si spomeňte na slová ako CENTOurión, perCENTO, alebo CENTiliter a nie náhodou má 1€ sto CENTov.
L=50 Vzniklo z polovice Centa .


M=1000 z latinského mille=1000. Opäť budeme spomínať. Míľa, milícia...
D=500 Vzniklo to z rozdelenia písmena m.



Takže malé zhrnutie:
I=1 II=2 III=3 (štyri vynecháme) V=5 C=100 D=500 M=1000
Ako pomôcka slúži pateticky známa veta: LaCo DoMa alebo menej známa veta: Ivan Viedol Xaviera Lesnou Cestou Do Mesta.

Pre spresnenie: Systém zapisovania číslic bol obdobou gréckeho spôsobu skladania číslic.

Pôvodne sa k najvyššej číslici priraďovali smerom doprava menšie čísla, nuž a číslo výsledné sa rovnalo súčtu všetkých napísaných číslic. V praxi to vyzeralo nasledovne VIIII=9 XXXX=40 MDCXXVI=1626
Sami vidíte, že je to úžasne prehľadné!
Neskôr nastáva zmena! Áno, áno číslo pripísané na stranu ľavú sa odčítalo. IX=9 IV=4 atď. Apropo takéto zapisovanie je záležitosťou až stredoveku.
Vo všeobecnosti sa rímske číslice riadia 5 pravidlami:

-zapisujú sa kombinovaním I,V,X,L,C,D,M

-skladajú sa od znaku s najvyššou po najmenšiu hodnotu MDL=1550. Obvykle sa kombinujú najviac rovnaké čísla XXX žiadne péčko ale 30, III=3

-menšie číslice pred väčšou sa odčítavajú. Nič nové pod slnkom.

-pre odčítanie podľa predošlého bodu sa temer vždy používajú nasledovné čísla I,X,C v matematickom kontexte výnimočne i číslo M. Nikdy sa nepoužívali na V,L,D.

-číslica I sa na odčítanie používa len pri V,X. Práve preto je napríklad často používaný zápis MIM=1999 NESPRÁVNY! Správne (hoci komplikovanejšie je MCMXCI

A samotné gro blogu:
Najvyššie rímske číslo je M=1000. Vyššie hodnoty sa zapisovali viacerými spôsobmi:
• vodorovná čiara (tzv. vinculum) nad , ale niekedy i pod číslom vyjadrovala tisíckrát a dve čiary miliókrát vyššiu hodnotu čísla. Tu vám zrejme napadlo ako sa písalo číslo stotisíckrát vyššie. Jednoducho: jednou vodorovnou a jednou zvislo čiarou pred aj za číslo. Polovica sa znázorňovala písmenom S (Rimania ju označovali ako sigila) za poslednú číslicu. To S (sigila) je odvodená od slova semis=polovica. Vodorovná čiara zároveň upozorňovala na to, že ho treba brať ako číslo. Aby to nebolo čisto teoretické, hľa niekoľko názorných príkladov:
M= Ī =1000



• ďalším spôsobom je násobenie jednotlivých číslic. Zapisovalo sa to nasledovne: menšie číslo pred väčšie a navzájom sa vynásobili. Čísla boli jednoducho pri sebe (nie hmotnosťou) a vynásobili sa VM=5000 alebo sa používala bodka V.M=5000 prípadne horný index VM =5000.
VIIIC=800 VIII.C=800 VIII^C =800


 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  15. 1. 2012 19:11
obdivujem tvoju námahu
 fotka
ppfx  15. 1. 2012 20:38
poučné.

ďakujem
Napíš svoj komentár