Grgla som si, no čo už, ale len tak jemne
Oco: Prasiatko, prasiatko!
Orfea: Nie, sviňa.
Oco: Hej, to si.
Včera išli missky. Krása pozerať fakt. A Adine komentáre?
Aďa: Pekná, pekná, strašidlo, fuj, fuj, strašidlo, fuj, strašidlo...
No poviem ti, najkrajšie sme tu my dve.
...
Ja by som na Slovensko prišla iba kvôli sebe!
Hladná som prehľadávala chladničku a nechutne ma tam dráždil krásny kus údeného mäsa.
Orfea: Oco? Toto je čo za mäso? Môžem ho jesť?
Oco: Hmmm.. dneska je piatok. Sa neje mäso. Ty sa nepôstiš za dobrého muža?
Orfea: Samozrejme, že nie.
Oco: NO VIDÍŠ, AKÁ SI TY SVIŇA?! Tvoja mamina sa pôstila a...
Orfea: .. a kukaj ako dopadla. Ja takú chybu neurobím.
V kuchyni sme ja, mamina a sestra riadili, čo bolo treba a otec zatiaľ sedel na riti, popíjal pivko a rozprával nám o dávnych slávnych časoch, keď bol na vojne:
Oco: ... a raz sme mali službu v kuchyni, sme museli krumpĽe čistiť, za pol hodinu za vrece každý. Lebo to 800 vojakov bolo treba nachovať! Si nemyslite, že sa v dvojlitrových hrncoch varilo. A za kuchyňou bol taký žliabok a tam sa všetky zvyšky hádzali. Všade boli potkany, to nám v tej kuchyni popod nohy behalo, sme kopali do nich že Choj do piči! A oni len behali. Raz prišli generáli do nášho útvaru, tak sme tie potkany hnali všetky von, aby čisto bolo. Išli ako čata za sebou, toľko ich bolo.
A tak sem-tam sa aj okolo hrncov obšmietali, no a čo s nimi spravíš, jeb, kopneš do hrnca. Potkan sa vyvaril a čaj bol dobrý. smiley: Alebo aj polievka. A to vojakom zbaví, vojaci zožerú...
O 5 minút neskôr, keď stál pri okne:
Oco: Mama kukaj, vonku sneh poletuje!
Mamina: Ale riť, nič nevidím.
Oco: Aďa, poď sem! Kukaj! Lieta tam sneh? Či som ožratý?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
jimmycrow
13. 3.marca 2010 19:45
Perfekt
Napíš svoj komentár