Nečuduj sa domovom bez fotiek, týždňom bez týždňov-koncov a úsmevom s rezervami v očiach.
Zoškriab zo stien farbu a nechaj múr byť surovým.
Pozbieraj šatstvo zo zeme, vytiahni sochy zo skríň, myšlienky z prehrávačov a rozstrieľaj tieto storočné identifikátory vo vzduch.
Prázdny priestor neznamená prázdno vnútri. Je mi do rozosmiatia sa z toho, že ... je to presne naopak.
Hračiek sa nedotkni!!
Pusti konečne opraty tomu, čím sa obaľuješ, len aby náraz nebolel, prevraciam očami. Nuda. Len sa klameš, že si to zdanlivo menej vyžerieš.
Pohnoj áčkové črty, radiátor zvrtni na maximum, sýty postav sa v prudkom svetle pred zrkadlo v tichu už nahý.
A v čiste dívaj sa, aj si sadni a premýšľaj, dušu chop a veď sama, bytosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
xan
7. 1.januára 2013 13:12
Ten začiatok - pred "Nečuduj sa..." - je fajn.
Napíš svoj komentár