Prichádzam k nej a pootáčam jej dvoma gombíkmi.
Sledujem, ako rýchlo, rýchlo, rýchlo je možné dosiahnuť teplo.
Prepadá ma potreba vliezť dnu a zrazu si ju predstavujem vhodnú mojej veľkosti, ako stojím pred ňou, predklopím prednú stenu, vleziem dnu do čiernej diery a zavriem za sebou. Vidím sa zvonka cez sklo, osvetľuje ma žiarovka. Zhrbene, zvedavo, zohrievajúco sa.
Tá zvonka si ale prakticky myslí, že mi o chvíľu nastane vnútri príliš sucho, a tak tá vnútri ešte vybieha do izby po fľašu s minerálkou. Nie po vodu z vodovodu, chcem okolo seba odparovať aj minerály. Vraciam sa späť, pribuchávam dvierka, odštupľovávam a rozlievam okolo seba minerálku. Syčí.
Sedím si v trúbe. Je mi teplo a dýcham minerály. Možno zhorím. Nikdy neviem, prečo si tak ubližujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
azel
2. 11.novembra 2012 19:02
Vtipné
Napíš svoj komentár