Ked sa nevinne chatovanie zmení na pravú lásku alebo že vraj na nete nenájdem lásku...

Ano,ano a este raz ano.Citate naozaj dobre.Este predtym ako vsak opisem ako k tomu doslo musim podotknut,ze som nikdy neveril ze sa laska-zivotna laska da najst na internete,az do okamihu ked som sa ani neviem preco,ale asi tak trochu so zufalstva zaregistroval na jednu znamu slovensku chatovaciu web stranku.Vsetko to zacinalo prvymi rp-ckami,ci neraz aj spravami dlhymi az tak ze pomaly by sa s nich aj kniha dala napisat...prislo prve spoznavanie,prve vymeny fotiek...otazky „na telo” striedali jedna druhu a popri tom vsetkom cas utekal...internet v mobile sa stal samozrejmostou a co je horsie aj ked to nelutujem,samozrejmostou sa stali aj vysoke faktury za mobil a s tym suvisiace neustale vysvetlovanie rodicom preco su take vysoke...no bodaj by neboli ked po cca tyzdni chatovania,spoznavania a dlhych vecerov(bolo normalne ze aj o 24h som este bol na chate a pisal si s vtedy este len kamaratkov) som si k internetu v mobile pridal aj balicek volnych minut ci sms...sok ale nastal ked prisla faktura vtedy este 3400 Sk...je zazrak ze ani tato faktura ma neodradila od prerusenia alebo aspon obmedzenia kontaktu s tou,kvoli ktorej som bol ochotny presediet hodiny s mobilom v rukach...a tak to pokracovalo mesiace...pre niekoho to mozno bude nepochopitelne,ale napriek tomu vsetkemu ani po niekolkych mesiacoch nedoslo k prvemu stretnutiu.preco?tazko povedat preco...asi preto ze sme boli od seba vzdialeny tazko uveritelnych 160 km.az raz prisiel ten den...nastupil som do bus-u ktory mimochodom vyrazal o 5:45 s myslienkou ze vyrazam na 160 km dlhu cestu do neznama...cesta trvala 3h...cestu nebudem opisovat nakolko je to nepodstatne...skratka po 3h cesty som sa nasiel v jednom slov.meste na vychode...vystupil som a jej nikde...cakal som volal som kde je a v tom sa objavila ona...priamo predo mnou a ja som si ju spociatku vobec nevsimol...trapas...prisla prva pusa,zvitanie sa a nesmele dotyky...nasledovala exkurzia po meste a potom uz po 4h navrat domov...po 4h! Nepocopitelne pri myslienke,ze kvoli tomu stretnutiu som tam aj naspät precestoval 6h...takto sme sa stretavali 9 mesiacov s intenzitou stretnuti raz do mesiaca...a potom necakane prislo to com sa dalo cakat...the end...a dovod?tych bolo hned niekolko.spomeniem len tie najdolezitejsie.prvym bola ta dialka,160 km je viac nez dost,no a dovod cislo dva bol prosty...tam kde to zacalo tam to aj skoncilo...na net-e...zacal som si pisat s inou...po 9 mesiacoch sa vsetko opakovalo,len s tym rozdielom,ze prve stretnutie prislo skor a to 2.5.2010,takmer 2 mesiace od prvej rp(16.3.).ked to teraz tak porovnavam tak stretnutie cislo dva bolo ovela krajsie a spontannejsie nez to prve...vsetko bolo krajsie...a uplne uzasne bolo ze miesto na prve stretnutie bolo vybrate excelentne...vyhlad na kilometre...romantika ako vysita...idealne miesto na prve rande,..a uplne najlepsie bolo ze som pri nej mal pocit ako keby som ju poznal cely zivot...jedna otazka striedala dalsiu...a cas uletel rychlejsie nez sme cakali...prislo lucenie,nastasie len na kratko lebo vdaka bohu vzdialenost 160km nebola tentoraz uz realitou...iba 13km vzdialenost nas delila a deli od seba.po tomto stretnuti sme sa vidali a vidame kazdy den.uplynulo presne 20 dni od prveho stretnutia a vyrazili sme si na prvy spolocny vylet..,spomeniem iba tolko,ze to bol vylet s kategorie nezabudnutelnych...na nom sme sa opät viac spoznali.mimochodom ten vylet bol jej darcekom k mojim 22 narodeninam...po tomto vylete nasledovali dalsie a dalsie...kazdym dnom sme sa poznali lepsie a stale,aj po 2 rokoch sa spoznavame...neuveritelne vsak?Ale taka je pravda.A pravdou je aj to,ze za tie dlhe 2 roky sme si presli mnohymi krizami.neraz to bolo tazkeale vzdy sme mali jeden druheho a stale mame a tak sme kazdu krizu zvladli aj ked neraz s problemami.treba vsak podotknut,ze toto nas len posilnilo.za tie 2 roky co sa pozname sme si toho prezili az,az.Nikdy to nebolo lahke a ani nieje ,ale nikdy to nebol ani take tazke aby nas to rozdelilo.A tak spolu „bojujeme” aj po 2 rokoch a hrdo aj po takej dlhej dobe mozem smelo povedat ze ju milujem celym srdcom,celou dusou.No verili by ste tomu ze na internete je mozne najst lasku svojho srdca a zivota?Ja som tomu este ani 16.3.2010 neveril,ale teraz uz viem,ze prava laska sa da najst aj n internete,ale je to len minimum pripadov ked sa to podari,vdaka Bohu ze ja som jednym z tych ktorim sa to podarilo...

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu