Slečna vo dverách kontroluje vstupenky. Prejdem okolo nej, nevšíma si ma. Vyjdem po schodoch, otvorím dvere od kumbálu a zaleziem na svoje ukryté miestečko za osvetlením. Len nevypoj žiadny kábel. Vyzujem si topánky, urobím si pohodlie. Sála podo mnou sa začína napĺňať ľudmi. Elegantné šaty, obleky, klobúky a prominentné výrazy. vyzliekam si svoj vyťahaný sveter, je tam teplo. Obecentsvo je usadené, zhasnú svetlá , nastane tma. Hra začína.
Sebavedomé repliky hercov sa občas zmenia na zakoktanie prevedené na vtip, diváci sa smejú a ja s nimi. Hrajú svoje role ,ale zdajú sa mi viac ľudskí ako ľudia na ulici.Roztomilí.Okolo mňa zákulisím občas prejde štáb divadla. Nikto netuší, kto som, vždy ma len nechajú existovať. Či už sa objavím na pódiu, či im pomáham alebo ujedám z rautu a popíjam víno po premiére. Som len duch,tichý svedok. Pozorujem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Sebavedomé repliky hercov sa občas zmenia na zakoktanie prevedené na vtip, diváci sa smejú a ja s nimi. Hrajú svoje role ,ale zdajú sa mi viac ľudskí ako ľudia na ulici.Roztomilí.Okolo mňa zákulisím občas prejde štáb divadla. Nikto netuší, kto som, vždy ma len nechajú existovať. Či už sa objavím na pódiu, či im pomáham alebo ujedám z rautu a popíjam víno po premiére. Som len duch,tichý svedok. Pozorujem.