slnečné lúče hladili drobné pehy
pretože
spiace dievčatá si zaslúžia šálku nehy
pokožku
pokrývali nesmelé kvapôčky rosy
ešte
pred nedávnom ležali spolu nahí, bosí
vánok
mu sfúkol z mysle posledné zvyšky snov
myslel na ňu
každé ráno, a nie len keď ho trávil s ňou
čokoláda
sa rozpúštala v káve na nočnom stolíku
v noci
prehrala všetky drobné aj seba v žolíku
ráno
keď otvorí oči bude ešte dlho ľutovať
že
prišla o jediného ktorý ju vedel milovať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
4. 2.febuára 2020 16:37
Bodaj by aj ona ľutovala.
Napíš svoj komentár