Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedina.

Dedina mala samozrejme kostol a pridruženú faru, a teda aj farára.

Fara mala krásnu veľkú záhradu, s krásnym veľkým trávnikom.

V dedine býval aj chlapec, v dome veľmi blízko, doslova čo by kameňom dohodil, ktorý mal výhľad na kostol aj faru.

Farár mal psíka.

Psík bol z útulku, rovnako ako predošlý psík ktorého farár mal.

Farár mal v tej krásnej veľkej záhrade klietku.

Klietka bola asi dva krát tri metre, obsahovala misky, búdu, a veľkú väčšinu dňa aj psíka.

Psík vo dne v noci "bezdôvodne" štekával. 

Psíka si farár, ani nikto, príliš nevšímal, lebo pre dedinskú hlavu je psík neživým nástrojom na stráženie, rovnako ako kosa je neživým nástrojom na kosenie.

Chlapec v dome čo by kameňom dohodil od fary, mal otca, ako už to býva. Otec bol na psíka často naštvatý, lebo taký vytrvalý neustály štekot je z takej blízkosti silno počuť, a pochopiteľne vie dosť liezť na nervy.

Chlapec na psíka nebol naštvatý. Chlapec bol naštvatý na farára.

Ubiehali dni, týždne, mesiace, a chlapcovi bolo psíka ľúto. Nikdy však za ním nebol, zoznámiť sa, pohrať sa, pohladkať, lebo nepoznal farára, a ani ho príliš spoznať nechcel.

Jedného dňa však v záhrade na fare videl suseda, ako ju polieva, a psa videl šťastne bez brechotu behať po záhrade, ako psík zvykol, keď ho raz-dvakrát za deň na hodinku vypustili. Bolo jasné že farár je na viac dní preč, a poprosil suseda aby mu polieval záhradu a kŕmil psa.

Chlapec mal tohto suseda rád, bol to dobrý človek, aj keď s dedinskou hlavou čo sa týka psíkov, ako sa mal chlapec onedlho dozvedieť.

Chlapec sa rozhodol že teraz je jeho príležitosť zoznámiť sa s psíkom bez toho, aby sa musel zoznamovať s farárom, a tak sa na faru vybral. Vošiel do záhrady, ohlásil a pozdravil sa susedovi, ako sa patrí, a potom sa pozdravil psíkovi, ako už dlho predlho túžil.

Psík od šťastia takmer vyskočil z kožuchu, skákal po chlapcovi, aj ho trochu doškriabal, behal okolo neho do kruhu, vrtel chvostom, a chlapec sa smial, psíkovi prihováral, hladkal ho, a bolo im obom krásne.

Popri hladkaní psíka sa suseda spýtal, ako sa volá. Sused odpovedal že nevie, on sa oňho nestará, len ho pán farár poprosil aby mu pár dní polieval záhradu a kŕmil ho, kým bude pán farár na návšteve. Pobavene a trochu udivene tiež poznamenal, že takto sa s ním asi rok nikto nehral.

Chlapec našiel palicu a začal ju psíkovi hádzať, a psík za ňou natešene bežal, a automaticky sa s ňou v papuľke otočil a bežal naspäť k chlapcovi. No nepustil mu ju k nohám, ani pri chlapcovi nezastal, nikto ho nikdy asi neučil aport, psík bol len bystrý a vedel že ak chce hra pokračovať, potrebuje palicu dostať zhruba naspäť k človeku čo ju hodil.

Chlapec bol tiež bystrý, a tak sa mu podarilo psíkovi palicu vziať ako bežal okolo. Chlapec sa smial, psík krútil chvostom, hra pokračovala.

Psík bol neustále celý bez seba, až tak že mu pri behu naspäť palica neustále padala z papuľky, a on sa vždy okamžite zastavil a znova ju zdvihol a pokračoval v behu k chlapcovi.

Sused, ktorý si psa nevšimal, sa pristavil pri chlapcovi keď išiel po viac vody na polievanie záhrady. Povedal mu, že psík je z útulku.

"Z klietky do klietky...", prebleskla chlapcovi hlavou myšlienka, a prišlo mu smutno, psíka ešte viac ľúto.

Sused pokračoval, že ho pán farár má od septembra minulého roka.

Bol Júl.

"Takto veľmi sa s tým psom nikto nehral asi rok...", prebleskli chlapcovi hlavou predošlé slová suseda.




Psík neprestával byť vo vytržení, neprestával dýchať tempom tak rýchlym, že chlapec dovtedy ani netušil že sa tak dá. A keď sa to tempo pokúsil sám napodobniť, zistil že sa mu to ani nedá, najrýchlejšie ako vedel dychčať bola asi polovička psíkovho tempa.

Chlapcovi sa od psíka nechcelo, a nakoniec s ním bol vyše hodiny, ako potom povedal otec. Našťastie v záhrade bolo veľa polievania, a tak za ten čas ani sused neodišiel, a nezavrel psíka naspäť do farárovej klietky.

Za celý ten čas psík ani raz neštekol, len keď za plotom okolo išli iné psíky, ale to je normálne, to sa neráta.

Pomaličky a nesmelo dokonca psík začal chápať aj hru ťahania sa o palicu. Veľmi nesmelo, a veľmi jemne, ale aj tak ho tiež bavila. Niekedy keď psík dobehol po hodenú palicu a bežal naspäť, chlapec mu ju nevzal, a len pozoroval čo psík spraví. Ten dobehol na isté miestočko v záhrade, ľahol si tam, a začal ju spokojne obhrýzať.

Chlapec k psíkovi prišiel, sadol si vedľa neho, a hladkal ho. Psík občas prestal obhrýzať palicu, otočil na chlapca hlavu, usmial sa, párkrát mu oblizol ruku a vrátil sa k obhrýzaniu palice. Inokedy sa k obhrýzaniu nevrátil, ale celým telom sa prevalil k chlapcovi, a chlapec mu škrabkal a hladkal brucho.

Nakoniec sa však chlapec odhodlal, lebo raz predsa odísť musí, má aj doma povinnosti... A tak sa so psíkom rozlúčil, šťastný že mu dal do života aspoň trošku lásky, a šiel domov.

Kráčajúc cestou popri plote fary, chapec sa niekoľkokrát zastavil, lebo psík popri ňom išiel na svojej strane plotu, a chlapcovi nedalo ho nepohladkať. Tam kde končila záhrada ho pohladkal a rozlúčil sa posledný raz.

Doma mu otec povedal že chlapec práve psíkovi spôsobil utrpenie na celý zvyšok života. Chlapec bol zmätený.

Otec vysvetlil: "Ten psík doteraz ani netušil že na celom svete vôbec existuje toľko nehy a lásky koľko si mu práve dal, a už toľko ani nikdy nezažije, ale teraz už vie..."

Chlapcovi vhrkli slzy do očí: "Ja som myslel... že... nech má v živote aspoň trošku pekna..."

Otec pokýval hlavou: "No áno, ale..."

Nemusel pokračovať. Chlapec chápal, no sám sa nevedel rozhodnúť ktoré z toho je lepšie či horšie. 




V noci sa chlapcovi nedalo zaspať, ako to niekedy bývalo, a tak si čítal, keď začul psíkov štekot.

Pozrel z okna, a videl ho, samozrejme, zavretého vo farárovej klietke.

Chlapec sa obul, vyšiel z domu a za chvíľku došiel k plotu fary, ktorý preskočil.

Psík ho okamžite zbadal, a začal kvíkať a skákať do steny klietky tak silno, že sa chlapec bál že si ublíži.

Chlapec k nej rýchlo dobehol a otvoril dvere, psík naňho okamžite začal natešene skákať zo všetkých strán a oblizovať, a chlapec si nevedel pomôcť len sa usmievať a hladkať ho.

Po chvíľke sa však odhodlal, lebo na to tu nebol, a odtlačil psíka bokom.

Podišiel ku farárovej klietke, pozrel na pánty jej dverí.

Áno, pôjde to.

Chytil dvere klietky, a nadvihol ich, aby ich vybral z pántov. Potom prešiel ku garáži, prechytil si ich za spodok, zdvihol ich nad hlavu, a vyložil na strechu garáže. Ak ich zatlačí úplne na ňu, nikto ich tam neuvidí, okrem neho a jeho otca.

Zatlačiť ich tam bolo... náročné, no nakoniec sa to na niekoľko pokusov podarilo. Psík ho celý čas sledoval, a keď bol chlapec hotový, pochopil.

Rozštekal sa, no úplne iným tónom ako dovtedy, hystericky radostným, a začal obiehať celú záhradu tým najrýchlejším šprintom.

Chlapec vedel že musí rýchlo odísť, kým ho niekto uvidí lebo spravil veľa hluku a možno tým aj zobudil niekoho vo vedľajšom dome, a tak nerád, ale začal zasa kráčať k plotu. Psík ho zhruba nasledoval, predbehol, a pri plote začal niečo skúmať - asi ježka - a po chvíli na neho štekať a ďobať do neho, tak ako psíkovia zvyknú ďobať do neznámych tvorov keď ich skúmajú.

Chlapec sa usmial, preskočil plot, a vrátil sa domov. Už sa rozhodol čo je lepšie či horšie. Ak aj nikdy znova psík nezažije toľko nehy, bude môcť teraz spomínať a predstavovať si, a bude sa mu o tom môcť snívať, a aj to je lepšie ako nič.

Otec vravel že pán farár nie je hlúpy (aj keď má čo sa týka psíkov dedinskú hlavu), a tak chlapec dúfal, že znamenie od Boha pochopí. A ak nie, tak aspoň potrvá niekoľko dní kým farárovej klietke niekto spraví nové dvere. 

Doma sa chlapec vrátil k čítaniu, no celý čas až kým nezaspal naťahoval pozorne uši.

Psík zaštekal štyrikrát. Dvakrát po dva razy. Tón tých šteknutí bol ale úplne iný, tieto zneli jasne ako priam hysterická radosť.

----

Keď sa psík unavil radostným behaním po záhrade a skúmaním všetkého čo chcel skúmať a preskúmať, spokojne sa vrátil do búdy vo SVOJEJ klietke a zaspal.

 Rozprávka
Komentuj
 
 fotka
johnysheek  7. 7. 2021 00:30
hmm
 
 fotka
karlotiskot  7. 7. 2021 01:01
Teraz všetky kokotiny bokom... Kamaráde, máš cez 30 pojebaných rokov... Nie si chlapec, si dospelý muž, ak vidím týrané zviera, zachovám sa ako dospelý človek a zabojujem za to zviera aby nemuselo trpieť už nikdy. Paradoxne by ti v tom pomohlo ktorékoľvek z nenávidených "liberálnych" zoskupení zaoberajúce sa dostávaním zvierat z takéhoto prostredia...To za čo si zabojoval ty je len tvoj vlastny dobry pocit, keby to je inak zvolíš boj ktorý má zmysel aj pre niekoho iného ako pre teba... Ako fakt CEZ 30 POJEBANÝCH ROKOV!!!! Dokedy chceš byť ešte deckom? Fakt... Tvoje jednanie nie je normálne a riešiš si ním len svoje mindráky nie niečie problémy. Mohol si pomocť zvieraťu ako dospelá osoba, miesto toho si si vybral zachovať sa ako decko aby si zo seba nemal zlý pocit. Ako fakt sorry a všetky antipatie čo sa doteraz nazbierali som dal bokom a predsa sa mi javíš úplne rovnako ako vždy. Dospelý muž, ktorý je uveznený v nejakých svojich predstavách a domnienkach. Dám ti radu nad zlato. Vieš aký je rozdieľ medzi dospelým človekom a deckom? Decko si následky konania predstavuje, dospelý ich predpokladá. Snaž sa čo najskor pochopiť rozdieľ, zmení ti to život... "a tak chlapec dúfal, že znamenie od Boha pochopí"... Bolo by to smiešne, keby nemáš toľko čo máš, takto je to len poľutovaniahodné...

Prosím ťa daj mi názov dediny, kontaktujem nejaký spolok v blízkosti aby sa tým začal zaoberať, respektíve podal TO. Keby máš trošku rozumu mohol si si tie podmienky nafotiť/natočiť a bol by to pekný základ takto sa pojde od nuly proti "farárovy, ktorému chcel nejaký týpek daného psa ukradnúť."... Fakt do piče DOSPEJ!!! I keď s trochou chochmesu by si sa toho mohol ujať aj sám popri tom koľko kokotín dokážeš napísať by pár správ s nejakým spolkom fakt nebolo také trápenie, ale čo už...
 
 fotka
zajko1211  7. 7. 2021 10:42
a na keru piču je farárovi pes a ešte stále zatvorený v klietke?!

jeho by som tam zavrel a dal mu z misky žrať a v tom teple ho tam nechal trčať....v nebi zvieratka chodia slobodne v prírode a milujú sa s ostatnými...čo je toto za farára, kde je stratila láska k božiemu stvoreniu...ja by som mu naporiadok vyhuboval, že sa nehanbí...o psa sa treba starať, cvičiť, behať s ním do prírody a mať ho rád...tento psík, je zrejme väzňom
 
 fotka
tryptaminedream  8. 7. 2021 15:53
ty si fakt inde kamarat...
 
 fotka
midnight  9. 7. 2021 22:58
@karlotiskot akože napríklad zabojovať že dať info útulku z ktorého je a stále mu technicky patrín a vraj videl fotky a videá a bol s tým v pohode?
či ako inak? skontaktovat slobodu zvierat čo zvieratá zabíja? či ako? poeaď, ty muž.
 
 fotka
midnight  9. 7. 2021 23:04
@tryptaminedream áno, ja som inde, a preto mi na psoch emocionálne via záleží než naa prijebaných ľuďoch ako ty

ten pes si stokrát viac zaslúži byť v nebi než ty.
 
 fotka
karlotiskot  10. 7. 2021 09:54
@midnight No vieš či to nakoniec nebude len v tvojej hlave dieťa. Áno trebárs tomu útulku, ak nesúhlasíš s ich posúdením situácie a ak si ju im teda dával posudzovať (sorry neverím tvorím rečiam, hlavne nie po tom čo podobné chovanie spomenieš až dodatočne po niekoľkých dňoch) existuju združenia na záchranu zvierat a keby nežiješ svojimi hovnami vedel by si že okrem slobody zvierat, ktorá úplne iným princípom, ale prečo ich nepoužiť, alebo miliardu iných spolkov, ktoré trebárs zachraňujú psy z osád a majú dosť ťažkú prax s odoberaním týraných zvierat aj so znalosťou legislatívy. Ešte nejaké otázky dieťa?

Ako píšem dieťa. Skús dať to meno dediny, kľudne ti pomožem, pretože na tieto tvoje výhovorky sa nedá pozerať.
Ale počúvaj ma, ak sa pri riešení danej veci dozviem že to boli len nejaké pocity duševne narušeného jedinca, že klietka je, veľká, udržiavaná, pes je ošetrovaný, pravidelne kŕmený a púšťaný, tak na teba volám psychiatriu...

Ad1 Ako pozri všetci sa chceme cítiť doležito a ver mi, pre zvieratá som toho spravil dosť aby som vedel že je jedna vec pocit a druhá vec je realita. Vela ľudí sa snažilo pomocť zvieratám ktoré to reálne nepotrebovali len pre to, že mali v hlave popletené pocity o tom čo je pre dané zviera podľa nich dobré.

Ad2 Ak ti na týcch zvieratách záleží viac ako na ľuďoch, skús ísť do daného útulku dobrovoľníčiť a posúdiť si skutočné zachraňovanie zvierat z prvej línie so svojím pocitom záchrancu, kedy si len poškodil cudzí majetok.

Ako uvedom si ako strašne potrebuješ byť "JEDINÝ HRDINA" a "JEDINÝ kto akože niečo reálne spravil" ako všetci ostatní to "nechávajú byť, alebo dokonca zabíjajú zvieratá" a tak si "JEDINÝ kto urobil nakoniec správnu vec"

A posledná vec, v príbehu ti vadilo a emočne ťa zlomilo a donútilo k "zúfalému činu", že si psovi dal ochutnať slobodu na pol dňa, ktorú už nezažije, teraz si na to hrdý, lebo tej slobody bolo o deň viac. Vysvetlíš mi túto zmenu postoja?
 
 fotka
tryptaminedream  15. 7. 2021 21:09
Aj ja mam radsej zvierata ako ludi, ale nie v tom si inde
Napíš svoj komentár