Zničené steny, utrápené od toľkej bolesti, kopec krvi, ktorá sa valí. Z tých mäkkých stien, ktoré celé dni mučíš.
V tvojom tele pení, búri sa, tiež chce ísť von. Nie, túto nevypustíš.
Môžeš si vybrať inú. Tú malú zmiju, čo každý deň stretávaš. To bude tvoja obeta pre lásku.
Pomaly postupuješ jej mäkkým telom, všade je krv. Jej útle telo sa zmieta v návaloch rozkoše a ty len drvíš v rukách tie vnady, po ktorých si toľko túžila.
Už tu viac nie je. Tá jedinečná chvíľa, ktorá mala trvať večne. Už nikdy viac sa ti neoddá, nikdy už neuvidíš svetlo v jej očiach. Vidíš, čo si spôsobila?
Pohrávaš sa s jej dlhými vlasmi. Niečo z nej ti predsa musí ostať. Rozhodneš sa. Držíš v ruke nôž a oni padajú na zem v hustých chumáčoch. Už ju viac nepotrebuješ.
Nahé telo dopadá na vodnú hladinu. Okolo plávajú kryhy a voda zmýva červený pot z tej bielej nádhery. Mizne v hlbinách a ty zostávaš sama.
Sama v miestnosti plnej vlasov. Cítiš v nich jej omamnú vôňu a ich hebkosť, s ktorou sa dotýkajú tvojej pokožky.
Je navždy tvoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 1.januára 2012 16:52
:o
Napíš svoj komentár