Strádam iskry v mrazivej tme. Vidim svetlo. Rozvidnieva sa so zapadajúcim slnkom, a v sekunde opäť tá nezne siteľná ničota.

...kamsi do výšin ...kamši odomňa

Krehkým pohybom chytám ho.

Letí kamsi do výšin,

ďaleko odomňa

nie aby šiel odomňa preč,

lieta vysoko,

aby mi ukázal,

kam až sa môžem vyšplhať,

akú výšku môžu dosiahnuť moje sny,

moje túžby,

moja fantázia.

Vlastne celá ja!

Áno! Aj ja môžem lietať!

Môžem snívať,

môžem túžiť,

môžem letieť!

Môžem žiť!!!



PS:.....a nie len ja!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár