Doteraz som to brala ako krásne dobrodružstvo, idem žiť na ostrove s mojím milovaným, budem si pekne pracovať, chodiť sa s ním a so psom prechádzať na pláž, pomaly sa doučím aj jazyk a všetko bude fajn. Stále sa tvárim ako hrdinka, aj keď posledné dni mám už taký stres, že keby som nemala kúpenú letenku, asi od všetkého utečiem. Nie že by som chcela. Ja sa skrátka len strašne bojím...
Aké to tam všetko bude iné ako tu.
Iná mentalita. HLUČNÁ. Ukričaní ľudia, ktorí aj pri normálnom rozhovore pôsobia ako pri hádke o rodinné dedičstvo.
Iný spôsob života, samozrejme. Ale našťastie taký kľudnejší ako tu, tak na to si zvyknem rada
Iné podnebie a klíma. Určite mi to zas naruší celý cyklus a ja budem tri mesiace stresovať, že som tehotná.
Ale hlavne... budem tam sama. Nie tak úplne sama sama. Ale sama medzi "cudzími". Okej, poznám jeho a jeho rodinu. Aj jeho priateľov... Ale aj tak, sakra!! Kde bude moja Ľubka, keď sa budem chcieť vyplakať pri pohári vína? Kde bude môj brat, keď si budem musieť vybiť nervy? Kde bude moja mama, keď budem potrebovať poradiť v kuchyni?
Nuž, prišiel čas spoliehať sa sama na seba. Ešte pred pár dňami som sa cítila taká silná, vedela som, že to nebude med lízať, ale verila som v to najlepšie. No teraz... teraz by som sa od strachu najradšej zakopala pod zem a nejaký čas odtiaľ nevyliezla.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
3
Zúúúúúz... bude mi za tebou smutno. Ani to stretko sme nestihli...
A drž sa a uži si to Máš na to! A veru, píš.
A drž sa a uži si to Máš na to! A veru, píš.
Napíš svoj komentár
A držím palce.