bola som este mala ked som sa zalubila do mojho prveho chalana.Bola som este len v skolke a tak sa to zacala zivot ktory tvorili chalani anic ine len oni.Bol to ten najhorsi zaciatok zivota aky som len mohla zacat.Prisla som do skoly a tak som hned zacala randit,v oci ucitelov ma nenavideli.Ucila som sa zle lebo som mala poruchu v uceni no aj mam ale o tom neskor.Kamaratov som nemala som presne taky typ ze vsade sa pritriem a nikde neostanem navzdy.pametam si ten zazitok,ten vztah a tak isto aj chvyle ktore sme spolu prezili ale hlavne si pametam ten rozchod a potom aj tu nenavist ktoru som citila.Takze od zaciatku.Zacala som chdit s jednim chlanom bola som v tedy stvtacka na zakladnej.chodili sme spolu cca 2 mesiace neviem presne.velmi som ho lubila.Ten chalan sa volal tomas a bol spoluziak mojej starsej sestri.postupne dni prechadzali a spolu sme ani neboli.Nahnevala som sa,isla som za nim a rozisla som sa snim ttak nepriamo.No zavolala som mu a zas sme sa dali dokopi.Chodieval zamnov,hravali sme spolu karty ja som chodievala za nim a chodievali sm ena prechadzky.Mala som ho velmi rada no rozisiel sa somnov.Odkazal mi to po mojej sestre lucii,polozilo ma to.vtedy ma vyhadyovali z ich tiedy a nemohla som chodit ani za sestrov Luciov,preslo niekolko rokov a ja som Tomasa stala lubila.Bola som siestacka a on osmak,v jeho meste otvorili skolu a tak tam prestupil.Musela som si zvyknut ze ho uz vydavat nebudem a postupne so na neho zabudla.Presiel siety rocnik a jeho som od vtedy nevidela.Prisiel siedmi rocnik a zacal aj moje zitie.Zo sestrinej triedy ma prestali vyhadzovat naopak volali ma tam a tak,ziskala som kamaratov-chalanov.V tedy som zacala chodit a menit chalanov ako ponozky.Chodievala som sa s nimi kupat na zilip to je jedno miesto de sa chodievali kupat hlavne decka pretoze je to zakazana oblast,je to tak velmi nebezpecne utopilo sa tak uz pet ludi a tak nebezpecenstvo ma tak povalalo ako vsetkych,mama nam tam so sestrov dovolila chodit.A tak som tam stravila kazdy jeden letny den.No prisli prazdiny a oni ako deviataci odisli.Ja som cele leto stravila doma a nudila som sa.No pisla skola a prisli aj new deviataci...Medzi nimi bol saj moj bratranec a moja nevlasna sestra.kezdu prestavku som tam stravila.Na telesnej sme mali sutaz,volejbal,hrala som tak aj ja.Ked som sa isla prezliect tak prisiel zamnov jeden chalan volal sa rolo.deviatak.Cel moje cislo ja som mu ho dat nechcela ale maja moja nevlastansegra mi ho dala.Zacali sme chodi spolu von,potom sme zacali spolu chodit boli sme spolu asik tak cca 4 mesiace no potom ma zacal bit a psychicky tyrat.chcela som sa zabit,rezala som sa a zele noci a dni som plakala.Bolo to to najhorsie co som kedy v zivite ptezila.Bolo to fakt peklo.No isla som z jedneho picneho vztaho do druheho.Zacala som chodit s jednim 19 roznim chalanom bol krasny a myslela som si ze aj mili no vsetci ma varovali pred nim neposluchala som ich.Kvoli nemu som si nahodov vykupala mobil na zilipe.Mobil ktory bol ten najuzastnejsi.no nic padla som na hubu a priliz vela som olutovala.Nikoho som potom nemala.Prislo leto a kamoska ma zoznamila s niekolkymi ludmi a ty s dalsimi.Mala som prvy krat partiu a pravdaze ja ako jedina baba,pacilo sa mi to.Hravali sme basketbal a kazdy vecer sme chodili na akcie sa zjebat.No stretla som chalana ktorym az taka sranda nebola.musela som prestat chodit pit a tak isto aj von.nemohla som ist nikam aked som isla tak bol nahnevany.Mohla som len sediet pred pocitacom a s nim ci oisat bol totiz z ineho mesta.zacala som ho lubit aj milovat.przili sme spolu naozaj krasne chvyle a aj pokracuju.Ale jedneho sa bojim ci je ten pravy sme spoli uz skoro 8 mesiacov a ja zacinam mat pochybnosti ale viem ze ho lubim.Asi mame teraz take obdobie a to prezijeme...dufam...

 Skutočný príbeh
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
owix  21. 2. 2009 16:49
ty mas ale komplikovany life...nechcela by si napisat roman o svojom zivote?...Ak mam byt uprimna, ja by som asi taketo sukromne veci nezverejnovala na internet...keby som sa potrebovala vyrozpravat, asi by som sa vyzalovala kamaratke alebo by som si to napisala do nejakeho zositka...aj tak sa ti moze ulavit...A to je dobre, ze ta ten chalan pozitivne ovplyvnil a prestala si pit...to v tvojom veku este netreba
....tak drzim palce
2 
fotka
macicka15516  21. 2. 2009 19:33
nemam takeho cloveka ktory by mi pomohol vies
3 
fotka
palm  26. 3. 2009 18:32
No ľudia, nesúhlasím s románom o jej živote. Veď sem môže každý písať čo len chce.

Píše tu dosť tvrdo ( nenávideli, neznášam ) toto sú dosť tvrdé slová. Píšeš tu o svojej prvej láske. Tak to Ti garantujem že na ňu určite v živote nezabudneš. Lebo prvá láska je len jedna.

ďalšie lásky budú večie ale nebudú prvé. A koniec koncov máš šťastie, že si lásku vôbec zažila a prežívaš. Sú ľudia ktorý lásku neprežijú po celý život. Jedine lásku k samému sebe.

Poznám takých ľudí. Človek zažije veľa rozchodov a má si z nich brať ponaučenie o chybách ktoré spravil a chybách ktoré spravili iný. Ale aj tak sa človek učí najlepšie na chybách svojich. Len ich netreba opakovať xixi pokiaľ možno. Mne sa podarí a dosť často. Zase vlastné skúsenosti. Ľúb a ži.
4 
fotka
palm  26. 3. 2009 18:36
Nemáš človeka ktorý by Ti pomohol? Nepomôže Ti nik, musíš sa s takýmito vecami vyrovnať sama. Aj ten najlepší kamarát ťa môže poľutovať. Ale nevytrhne Ti smútok so srdiečka.

Môžeš sa porozprávať, popočúvať, ale stále je to len na Tebe ako si s tým poradíš.

awoj
Napíš svoj komentár