Dlho som nepísala..vlastne o čom som mala ked ma nič nenapadl tom ako vonku zuri počasie?O tom ako sa mi dari v škole?Načo ..ak take blogy napíšem tristo krát už je to zbytočnosť a potom sa blogy začinaju premienať na nudne.
Vlastne obdivujem tých, ktorý pišu blogy každý deň a su zaujmavé to su ludia, ktorý maju zaujmavé postrehy ale aj zažitky zo života..
Tento blog nebude tiež nič moc.Ziadne umelecke dielo hodné miliona,už aj preto že ho píšem ja, ale proste musim ho napísať a vyventilovať sa lebo už sa to neda tak konečne začnem postupovať k pointe.
Pred pár dnami sa stala istá udalosť, ktorá rozdelila naše rodiny.Zomrela babka.Táto smutná udalosť namiesto toho aby maminu so svojou sestrou dala dokopy ich rozdelila ešte viac.Ano , mali nezhody a každá ina postoj k životu iný ale toto ich obrátilo naruby už uplne.Pred par mesiacmi sa nezhovárali a ked umrela babina chtiac či nechtiac museli komunikovať.Ved naplánovať pohreb a ine zaležitosti musia spolu.Ale ani pri tejto príležitosti sa nevyhli svárom a podpichovaniam a tak plánovanie sa vyostrilo do dalšej hadky.
Trápilo ma to, ale nie uplne.Lebo som si myslela že situacia ktorá je sa dá zmeniť.Možno naivne som dufala, že sa stmelia.Nie, nečakala som hned srdcervúce objatia, ale rozhovory bez vyčitiek, uražok a poznámok som čakala.Ale nestalo.V den pohrebu to nevyzeralo najlepšie ale stalo sa to, že mamina ukončila pohreb sesterskou pusou na lico.Možno tam mi zasvietila menšia nadej že sa niečo časom zmeni a najdu si spoločnu tému na rozhovory v milej atmosfére.
Ale ani to sa asi nestane..ano hovorim do buducnosti nestane...pretože všera teta kvoli istej veci, za ktoru určite naša rodina nemože urobila bodku.Bodku so slovami Nechcem vás už nikdy vidieť...
mamina sa tvári že jej to neprekáža, že aspon bude klud, ale nemyslím že to tak naozaj je.Nemyslim že jej jedno a vobec ze ju netrápia tieto slova.
Možno si teraz budete myslieť že sa stalo nieečo velmi zle, ale až take zle nie aby teta takto reagovala..takto zle nie..a trapi ma to..predstaviť si že mám 15 rokov a budem sa musieť že tetu vlastne ani nemám čo teraz vyzera važne že ju nemam je strašne deprimujuce.
Možno to boli slova vypovedane v hneve, ale možno nie..no mrzi am to namiesto toho aby sme sa teraz chapali navzájom sa deje toto..

No dobre nikto toto asi nepochopi..ani nečakam len som sa cela vypisať

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár