tmavou cestou domov
chcela zmenu, vedela to,
snažila sa dlhý čas
prekonať ten prudký,
duševný mráz..
srdce mala zľadovatené,
ako tráva za obrubníkom
snažila sa ho rozpustiť,
odpúšťať vinníkom...
pre niektorých z nich možno už neskoro,
pre iných práve v čas
prekonala silný,
duševný mráz
pýtala sa Pána,
či jej prosby vyslyší..
aspoň na chvíľu maličkú,
jej srdečnú bolesť utíši..
zastala na mieste,
v tej krásnej tme
v tichu ulice
vytočila hlavu ku oblohe,
sťa eben- ako jej oči
a hľadala tam odpovede
nie len silné reči
Pán jej poslal tú najkrajšiu odpoveď...
bola biela ako anjeli...
pomaly jej pokryla tvár
malými kryštálikmi
Nechala si snehové vločky na tvári,
precítila ich...
ako iné veci necítila
maličká slza šťastia
horúca od krvi v tele
rozpustila sneh..
na jej tvári, Božom diele
v tej chvíli pocítila...
že zo srdca jej kvapká voda
pomaly sa rozpúšťa,
zamrznutá srdečná pôda...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tobje
22. 11.novembra 2011 11:30
pekne
Napíš svoj komentár