Moje skutočné ja
Stojíme každý na inej strane priepasti, no ani jedna z nich nie je tá lepšia. Dlho sme išli jedným smerom, až sme si na seba zvykli. Boli sme príliš podobní, príliš rovnakí. ... Ďalej »
Takéto to má byť?
Sama, v tmavej izbe sedím. Sama, schúlená v rohu, kam nedopadá slnečné svetlo. Papiere roztrhané na zemi ležia, káva rozliata s rozbitým hrnčekom, už som aj všetky spoločné fotky zničila,... Ďalej »
Život? Ale aký!
Boli ako dvaja odcudzenci, ktorí boli prinútení žiť spolu. Ba čo prinútení, boli priam odsúdení na takýto život. Po rokoch neuveriteľnej lásky, po slovách „milujem ťa ako nikoho; chcem s tebou prežiť zvyšok svojho života“ a po rôznych iných vyznaniach... Ďalej »
Možno majú ešte nádej
Týmto malým preslovom by som chcela vzdať hold všetkým mamičkám a oteckom, ktorí ešte nestratili nádej v lepšiu budúcnosť svojich detí a snažia sa ich vychovávať podľa určitého spoločenského bontónu. V dnešnej dobe, kedy by už človeka nemalo prekvapiť to, ... Ďalej »
Je to možné?, 20. 7. 2009 21:29
Pre lincoln-a01 (dufam, ze si to raz precitas)
Chcela by som ti povedat, ako to v skutocnosti je. Nemozem povedat, ze som ta nelubila, pretoze by to nebola pravda. Mala som ta rada, a velmi. Ale mala, viem, je to minuly cas. Pochop, ... Ďalej »
Vyznanie, 16. 7. 2009 21:28
Rozpor vo mne
Cítiš to isté čo ja, no bojíš ja to urobiť. Vdychujem tvoju vôňu a ty cítiš moju pokožku. Počujem byť tvoje srdce a želám si, aby bilo len pre mňa. No viem,... Ďalej »
Báseň, 26. 6. 2009 22:54
"Sedlák" vo veľkom meste
Asi tak by sa dala nazvať moja dnešná návšteva "veľkého" mesta. Bola som totiž na prímačkách. A to viete, nehovorím, že bývam v dákom úplnom zapadákove, ale aj tak "la capitale" je proste "la capitale". Takže moje každominutové hlášky :"Ty... Ďalej »
Malá prosba
Totálne unavená, totálne vyčerpaná, totálne prázdna, nič nevidiaca. Všetky farby sa zrazu vyparili. Teraz vidím všetko čierno-bielo. (Teda skôr čierno ako bielo). Stratila som chuť dačo robiť,... Ďalej »
Báseň, 31. 5. 2009 13:32
Cesta za slobodou
Zabuchla som za sebou dvere. „Ahoj. “ Zakričala som do bytu, no nik sa neozýval, „Vďakabohu. “ Na túto chvíľu som čakala už skoro tri týždne. Rýchlo som sa vyzula a vbehla som do chodby. Otvorila som... Ďalej »
Áno 5. časť
Obliekam si čierne nohavice a čierne tričko i keď je vonku dosť horko, no patrí sa to. -„Zlatko, polož to na stôl, prosím ťa. To nie je pre chlapcov. To používajú iba veľké dievčatá. “ Hovorím svojmu malému... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 27. 5. 2009 21:08 1
