Môj smútok

Keď som dnes ráno vstala, a uvidela som v kliete ležať nehybné telíčko môjho potkaníka, pokazil sa mi celý deň. Usedavo som plakala asi hodinu, a aj teraz v robote len s ťažkosťou potláčam slzy, ktoré sa mi hrnú do očí. Stále mám v hlave môjho malého anjelika, ako k nám prvýkrát prišiel ustráchaný a všetkého sa bál. Ako si pomaly zvykal, skúmal svoje okolie a nás. Nikdy nezabudnem, ako na mňa pozeral dvomi malými gorálkami, v ktorých sa zračilo toľko lásky, koľko hádam na celom svete neexistuje. Mám pred očami to, ako mi unavený z hrania zaspal v ruke a ja som sa dve hodiny ani nepohla, aby sa nezobudil a oddýchol si. Ako sa naučil behať v koliesku, a ako v noci vyliezol z klietky a ľahol si ku mne do postele, lebo si myslel, že som jeho mama. A pamätám aj na tie smutné oči, keď som ho vtedy zavrela nazad do klietky s tým, že mu môžem v noci keď budem spať ublížiť. Milovala som, keď som ho vybrala, hrali sme sa a on ma potom len tak oblizol na líčku, z tej prostej zvieracej lásky. Vedel, že mu neublížim, a ja som mu dala to najlepšie čo som mohla. Nikto ho neľúbil tak ako ja... A on nikoho neľúbil tak ako mňa. Raňajkoval so mnou, hral sa so mnou, bol maznáčik, malý anjelik, moja malá láska. Keď ma niečo trápilo, a pozrela som sa na jeho nemú tváričku, vždy mi bolo lepšie.

Všetci mi hovorili, že je škaredý, nechutný, pretože môj Edko nemal srsť. Bol holunký, a mal iba 8 fúzikov. Každý kto ho videl sa striasol a nechcel sa ho ani chytiť. Ako sa chudiatko musel asi cítiť... Ja som ho ľúbila aj napriek tomu, pretože jeho zvieracia dušička bola tá najlepšia na celom svete. Pre mňa bol ten najkrajší a najsladší potkaník pod slnkom.
Som veľmi smutná... Edko ma opustil dnes - 30.6.2010 z nezistených príčin. Bol ešte bábätko. Malé nevinné stvorenie, ktoré nikdy nikomu neublížilo. Chcelo len trochu lásky. Ja som mu dala tú moju, a dúfam, že za ten kráty život bol u mňa spokojný a rád. Neviem, prečo ma opustil, keď ja som sa o neho chcela starať ešte veľmi dlho. Zomrel v noci a sám. Ani neviem, či ho niečo nebolelo... A čo ak si myslel, že som ho sklamala, keď som vtedy pri ňom nebola... Čo ak je v nebíčku jeho nevinná dušička s tým pocitom, že som ho nemala rada?
Chýba mi, a najviac na tom ma štve, že po tomto svete chodia monštrá, ktoré si nezaslúžia ani žiť...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu