Sviatočná tôňa pri šteklení v lebke.
Nemusieť, sedieť a razčas zbierať slovíčka.
Ako pohľad v pahrebe cez dlhý zimný večer.
Bez odcudze, len mať rád, vôňu kávy zavčas zrána,
bytie s pochytenou úľavou, vlastne všetko..preháňa.
Pľuvom kôstiek hrozna, do impresie letných dní.
Rozfúkať dreň pasteliek pri kráčaní mestom,
obalený paplónom, posiatym vzorom kvetín,
ktoré treba pokropiť
zašlým mračnom myšlienok.
Zavše iba ako taký pahýľ.
Škraňku, sedmo i viac spáč.
Len zastaviť sa.
Ostať tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár