„Ako.. kvapky? “
„Ako kvapky... padajúce dažďové kvapky...
Padajú a s naberajúcou rýchlosťou získavajú na sile. A potom narážajú, rozpúšťajú, zlučujú sa, alebo vyparujú, stúpajú, sublimujú a potom zas padajú a narážajú...
Ich zánik je len moment, kedy sa od seba oddelí väzba kyslíka a vodíka.... a až sa kyslík a vodík dajú zas do kopy, vznikne nová súčasť harmónie bytia.
Sledovať ich pády je poučné. Pozri sa na mláku, aké je to fascinujúce. Ako tá jedna kvapka letiaca zhora rozhýbe všetky ostatné, ktoré už nie sú samostatnými kvapkami, ale mlákou, prispôsobivou, zmanipulovateľnou. Vmrští sa medzi ne a rozvlní to celú mláčku, až pokým neustane, naoko. Čím sú nárazy silnejšie, tým väčšia odozva masy kvapiek.... ale čím sú chladnejšie, tým to majú ťažšie. Ale keď sú dostatočne chladné, z mláky sa stane ľad a kvapka ich nemá šancu rozvlniť, nie to ešte snehová vločka.“
„Podľa mňa, aj kvapky majú rady teplo.“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
radiophonic
21. 2.febuára 2013 23:07
Ty čo si taký senti/mentálny?
Napíš svoj komentár