Ked tu zrazu príde. Tá , ktorú najmenej čakám, po ktorej ani zdaleka netúžim...Depresia. Vždy ma dokonale ovládne a ja sa jej neviem zbaviť.. Nikdy sa so mnou nechce prestať hrať. Nikdy dobrovoľne neodíde.
Depresia, duševný boh smútku. Sadá si vedľa mňa a prihovára sa mojej mysli. Mám pocit, že som ťažká... Ťažká a plná smútku, beznádeje. Je toho tak vela, že mám problém sa dostať na samý koniec. Koniec smútku. Stále som len na začiatku a padám hlbšie a hlbšie... Depresia mi odkrýva temný závoj spomienok a necháva ma opájať sa spomienkami a nenaplneným šťastím...
Opäť začína tú svoju krutú hru. Vie, že je nevítaná a dáva mi to najavo...Nechcem sa s ňou hrať. Nech ide preč... Depresia.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
adsy
7. 4.apríla 2011 19:27
príliš dobre poznám
Napíš svoj komentár