Ty ležíš.Ešte spíš.Počujem tvoj dych.Cítim tvoju vôňu.
Vyzeráš tak spokojne.Jemne a drsne.
Mlčky sedím a dívam sa na teba.Budem sa dívať,kým sa nezobudíš.
Zobúdzaš sa s tým nádherným výrazom v tvári,čo mávaš ráno. Ruku načahuješ za mentolkou.
Vnútro sa mi roztápa.Motýliky v bruchu poletujú.Keď ma začneš bozkávať,je to ešte horšie,teda mi je ešte lepšie.Som zamilovaná. Áno,milujem ťa.Prečo mi to nikdy nepovieš?
Nežne ma pomiluješ.Dúfam,že ostaneš so mnou.Budeme ležať v teplučkej posteli.Ja sa budem na teba dívať.Aj hodiny.Uvarím ti zelený čaj,lebo viem,že ho máš najradšej a spravím niečo na raňajky.
Ale nie.Viem,že odídeš.Ja sa budem zrazu cítiť taká zraniteľná a osamelá.Budem ležať v posteli a vdychovať tvoju vôňu z vankúša. Nebudem ťa hľadať.Neviem prečo.Bojím sa,že ťa ešte viac odplaším a stratím.Ty si to užívaš.
Tak odíď.Ako vždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár