Zabudla som púpavu
v poli vlastných túžob.
Púpava zmizla,
vietor však rozvial
všetky jej semiačka.

Za krátky čas
je pole plné púpav
ničiacich úrodu,
žijúcich na jej úkor.

Žltá potvora je všade,
ako ju zničím?
Vytrhnem jednu,
do rána sú dve.
Parazit.

Klíčiace semienko,
rastúci sen
pohltí hneď v zárodku.
Obsadí jeho miesto,
bez milosti
zničí každú nádej.

Čo ak...
ju nechám ďalej rásť?
Zničí celé pole?

Možno ak ho pohltí ,
uvidím ju v inom svetle.
Žiarivú a zmyselnú,
hrajúcu farbami
čo dodávajú elán.

Z krásy sa však nenajem.
Čo z peknej misy,
keď je prázdna?
Potrebujem úrodu,
plody vlastnej práce.

Zabudnutá púpavka
ukázala čo je v nej,
zmenila moje plány
teraz skáčem podľa nej..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár