Leto sa začína na kúpalisku a ...v hlave

Dovolím si s istotou povedať, že sa mi práve začalo leto. Hm, 14. júl... Áno, uvedomujem si, že polovica júla je nenávratne fuč a že by som v prádzdninovom ošiali (alebo skôr v prázdninovej apatii? ) mala byť už minimálne dva týždne. Ale nie je to tak, dokelu!

Ten šialenec (rozumej učiteľ) odišiel uprostred skúškového obdobia na dovolenku. Potom sa celý svieži vrátil a stanovil nám termíny skúšok na posledné júnové dni a aby nám nebolo ľúto, tak aj na ...PRVÝ JÚL! A to nehovorím o tom, že nás párkrát po niekoľkohodinovom čakaní na skúšku poslal domov s tým, že sa termín posúva na iný dátum. Vždy som si myslela, že vysoká škola je o tom, že školský rok sa začína neskôr a končí sa skôr ako na iných školách. Ach, tá detská naivita...

Celé skúškové bolo pre mňa jedno veľké psychické utrpenie. Pre vyškerených úspešných maturantov idúcich domov, zatiaľ čo ja som sa terigala na skúšku, som mala len jediné pomenovania: "hnusní bifľoši" a "hajzli". Keby v tú chvíľu na mňa jeden z nich prehovoril, asi by som mu vyšklbla to úžasné vysvedčenie z rúk a hodila ho do kanála. Usmiate a bezstarostné štrnásťročné decká stále zo seba vypúšťali vety typu: "Len si hodím veci domov a môžeme ísť hneď po vyučku na kúpalisko..." Len by mi bol vtedy prišiel taký sopeľ na dosah ruky, hneď šup s ním pod idúci kamión!

Napokon sa aj mne skúšky skončili. Ale stále sa nedostavil taký ten pocit, že si môžem spokojne odfúknuť a hodiť všetko za hlavu. Stále som mala na očiach materiály na učenie a večer som zaspávala s výhľadom na bočnú stranu stola, na ktorej som mala napriek koncu semestra vylepený rozvrh prednášok a seminárov. Stále mi to pripadalo akoby bolo skúškové obdobie aj naďalej v plnom prúde a že by som sa mala stále svedomito pripravovať, no ja sa neučím, lebo sa mi nechce.

Dnes som mala fajné stretko s kamoškami. Snáď po roku. Nepadlo ani slovo o škole. A potom mi to došlo. Som z toho vonku! Preber sa! Je leto! Zhrabla som všetky študijné materiály a napchala som ich do police. Pre istotu som k nim prihodila aj farebné zvýrazňovače. (Žltý a ružový zvýrazňovač mi už navždy bude pripomínať učenie. Bŕŕ).

Teraz sa nakláňam zo stoličky a odlepujem zo stola tlačený rozvrh spolu s perom pripísanou vetou: "Zo školy odídem až keď ma budú s metlami vyhánať! " Tohto hesla sa samozrejme nechcem vzdať a pripíšem si ho znovu na nový rozvrh. Ale urobím tak až počas školy a nie vtedy, keď si mám užívať leto.
Nur kein Stress! (alebo ako sa to vlastne píše...)

 Denník

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu