Po dlhom čase som si šla vypiť a ono je z toho ďalšia hanba. :S Ja už fakt neviem piť.
Komentuj
8 komentov
1
sasuke
8. 7.júla 2014 20:43
ono ked clovek nevie pit a ani to dopredu neoznami a potom sa zjebe jak prasa to ma vzdy naserie kto sa ma o to tela potom starat ? ale kazdopadne porozpravaj aka hanba nech sa zasmejeme aspon ked uz sa slniecko neusmieva na nas
2
@sasuke
Kto povedal, že to dopredu neoznámim? Vždy to vykrikujem Ale nikto ma nepočúva, lebo mi to neveria, kedže ma poznajú ako tú, čo na druhý deň behala s fľašou. Časy sa menia.
Kto povedal, že to dopredu neoznámim? Vždy to vykrikujem Ale nikto ma nepočúva, lebo mi to neveria, kedže ma poznajú ako tú, čo na druhý deň behala s fľašou. Časy sa menia.
3
@Lansue to som spomenula situaciu z vlastnej skusenosti kedy zistujem ze chlapy okolo mna nevedia pit a ja ich potom nemam naladu odtahovat aaaa co sa stalo co co co ?
4
@sasuke
Hm. Nie je to až taká hanba. Našťastie som sa nejak teleportovala do izby, lebo inak si neviem vysvetliť. že rodičia nevedia o tom aká som prišla Chcelo by to si spomenúť. Urobila som si výlet s býv. spolužiačkou a jej priateľom k jazerám. Nejako zachutilo vínko. A ja hlúpa som si ešte kúpila posledné, osudové víno, na cestu. 1 a pol hodinová cesta akosi zmizla a ja sa prebúdzam v izbe a smejem sa, lebo sa mi, podla mojej mienky, snívalo, že kamarátovi furt volám, že prídem za ním sa mu ukázať A len tak ťukám do mobilu, že zistím, čo sa stalo. A posledné číslo bol ON. Poslala som mu smsku a strašne sa pred ním hanbím. Neviem ako, ale cestou ma dotrepali niekde a vraj som tam hodila šablu. (A to som sa ráno ešte radovala, že aspoň som nezvracala, radosť mi dlho nevydržala Ale, že inak žiadna hanba podľa nich, že bola sranda. Ale tak vieš, ja mám na to iný pohľad.
Hm. Nie je to až taká hanba. Našťastie som sa nejak teleportovala do izby, lebo inak si neviem vysvetliť. že rodičia nevedia o tom aká som prišla Chcelo by to si spomenúť. Urobila som si výlet s býv. spolužiačkou a jej priateľom k jazerám. Nejako zachutilo vínko. A ja hlúpa som si ešte kúpila posledné, osudové víno, na cestu. 1 a pol hodinová cesta akosi zmizla a ja sa prebúdzam v izbe a smejem sa, lebo sa mi, podla mojej mienky, snívalo, že kamarátovi furt volám, že prídem za ním sa mu ukázať A len tak ťukám do mobilu, že zistím, čo sa stalo. A posledné číslo bol ON. Poslala som mu smsku a strašne sa pred ním hanbím. Neviem ako, ale cestou ma dotrepali niekde a vraj som tam hodila šablu. (A to som sa ráno ešte radovala, že aspoň som nezvracala, radosť mi dlho nevydržala Ale, že inak žiadna hanba podľa nich, že bola sranda. Ale tak vieš, ja mám na to iný pohľad.
Napíš svoj komentár