Keď sa minú cigarety a prichádzajú nové myšlienky....part 1. z ...?

ľudia sa proste menia
pozrite sa, ľudské myšlienky sa menia:

mám izbu a v nej mám okno.

kedysi keď som si v noci potajomky sadla na parapetu(potajomky lebo ma stále strašili že spadnem ak som to urobila pred niekym z rodiny) videla som:

- rieku a most, ktorého väčšinu zakrývajú stromy, našu záhradu s pár hriadkami zemiakov, petržlenu, mrkvy a kalerábov, strašidelný susedný dom s novými plastovými oknami, komín z dávno zatvorenej fabriky a bližšie neidentifikovateľné vzdialené svetlá z môjho rodného mesta.
bola som dieťa a nevidela som sa tým výhľadom nič, bol to pre mna celý svet, ktorý som nepoznala a niekde v kútiku duše som sa ho pravdepodobne bála.

časy sa zmenili. neskôr keď som si vyliezla na parapetu, videla som svet plní tieňov, svet plný zla a utrpenia. svet ľudí, ktorí boli vždy o niečo lepší, múdrejší a krajší ako ja. stále som bola dieťa, len som mala o par vyrážiek a podobných vecí naviac.

časy sa stále menili. po nejakej dobe som pri výhľade z okna videla svet plný svetielok nádeje, svet plný potencionálnych parťákov, svet plný zážitkov a slobody. tak veľmi som chcela byť dospelá, až mi dobre padlo byť stále z časti dieťaťom.

časy nestagnovali, po čase vyliezam na parapetu aj s LM-kou v ruke, možno nie na náznak nejakej vytúženej a zavrhovanej dospelosti, možno len ako relax alebo nejaký nevydarený pokus o vnútorný protest, či nejaké adrenalínové rýchle vetranie izby. výhľad mi zošedol a je pre mňa primalý, keď sa pozriem, pred tvárou mám spomienky a vyhliadky, radšej sa pozriem na hviezdy a hľadám tu svoju...

možno najväčší problém na tom celom blbom dospievaní bude, ak raz vyleziem na parapetu svojej izby a NEUVIDÍM: rieku a most, ktorého väčšinu zakrývajú stromy, našu záhradu s pár hriadkami zemiakov, petržlenu, mrkvy a kalerábov, strašidelný susedný dom s novými plastovými oknami, komín z dávno zatvorenej fabriky a bližšie neidentifikovateľné vzdialené svetlá z môjho rodného mesta....

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu