Spievaš árie dušiam hluchým, nevidiacim
Skladáš básne pre nemé stromy; šeptajúce listy
Recituješ prázdne slová z čistých kníh
Hráš na vlniacich sa strunách snov
Hľadáš podstatu svojich trápnych činov v bahennej hmle predsudkov
Nenachádzaš zmysel primitívne dokonalého nekonečna
Možno sa raz nájdeš v základe bytia
Možno raz... Žiaľ, ako každý príliš blízko konca
Zabudni na pátranie po minulosti!
Nepozoruj! Nič nerob! – iba ži!
Tak jednoducho čakať na skon! –
Vidíš to čaro bezcitnosti?
Prosté a chladné ako zmysluplné frázy...
...je krásne nebyť človekom,
len nosiť telo ako dom
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kemuro
22. 3.marca 2008 21:51
no vidím to čaro..je medzi riadkami
Napíš svoj komentár