Pohoda, klídek, tabáček

Život je poskladaný z drobností...žiadna novinka, ale ľudia si to často neuvedomujú a zabúdajú na to, že sa dá tešiť aj z vecí, ktoré nie sú "dospelácky dôležité".
Konečne vyšlo slniečko. Išla som s bratom do mesta...ani neviem, načo...asi len kvôli tomu počasiu, aby som nekysla celý deň na nete
Nuž sme si veselo vykračovali, rozoberali hlúposti (ako vždy...aby reč nestála a úsmev nehasol...). Zrazu pri nás zabrzdil invalidný vozík. A na ňom fakt ťažká konkurencia slnku
Mnohí ľudia ľutujú postihnutých...ja to akosi nedokážem...kľudne mi nadávajte do bezcitnej kozy...ale keby ste videli tú tvár... A nech to aj vyzerá ako chválenie, ale keď povedal: "Si fakt parádna kočka", tak ma to potešilo rozhodne mnohonásobne viac ako keby okolo mňa poskakoval celý futbalový tím
A keď sme sa spýtali, ako sa má, tak sa doniesli 4 jednoduché slová..."ale...pohoda, klídek, tabáček"...vlastne neboli to len slová...bol to momentálny stav...

Prečo sa aj my nevieme takto tešiť...z pekného dňa...alebo keď sa s nami baví niekto, kto sa nám páči...alebo len tak...lebo žijeme, sme zdraví, máme strechu nad hlavou a kus chleba...?

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu