Mesiačik velky , zlatisty,
bozkava brezu na listy:
Brezička breza riakni mi,
prečo tak chlasceš noci,dni ?

Pozrela breza do neba,
poldecak vliala do seba,
pritiskla vodku ku peram:
mesiacik ty koksa - umieram.

čoo?-Skrikol mesiac na skaly.
Hovno!- skaly trikrat zvolali.
Nič sa tej tave nedarí,
a škareda je jak noc v chotari.

Zastenal pnísko opily:
Nemam čo hulit debili.
Sekeru mam zatatu do dreva,
lieh sa mi zo žil vylieva.

Mesiačik zašiel , nastal deň,
grcali listy, grcal peň.
Ked svitla tepla nedela
ožrata breza umrela.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár