Mesiačik velky , zlatisty, bozkava brezu na listy: Brezička breza riakni mi, prečo tak chlasceš noci,dni ? Pozrela breza do neba, poldecak vliala do seba, pritiskla vodku ku peram: mesiacik ty koksa - umieram. čoo?-Skrikol mesiac na skaly. Hovno!- skaly trikrat zvolali. Nič sa tej tave nedarí, a škareda je jak noc v chotari. Zastenal pnísko opily: Nemam čo hulit debili. Sekeru mam zatatu do dreva, lieh sa mi zo žil vylieva. Mesiačik zašiel , nastal deň, grcali listy, grcal peň. Ked svitla tepla nedela ožrata breza umrela. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj