Napíšte mi prosím ,čo je zmyslom života,keď tak či tak nezáleží na našich snoch a túžbach,cieľoch,ideáloch a všetkom,čo v živote stretávame a vyhľadávame
Komentuj
9 komentov
1
hagelslag
12. 9.sept. 2017 22:38
To ti kto povedal, že na týchto veciach nezáleží? Torpédo?
4
Viera v Boha a zameranie svoj zivot Bohu, to da cloveku neustale stastie a nadej.
5
Lebo podla mna tymto zistenim sa clovek konecne stava slobodnym,ze pride vlastne na to,ze na nicom nezalezi a tak cokolvek co spravi,ci uz zomrie v tuto hodinu alebo sa dobre naje nema v podstate nijaky vyznam.
6
Zmyslom zivota su predsa cigarety.... ci nie?
Mno, ... zmyslom nasich zivotov je naplnat svoje sny. Velmi casto sa stava (takmer vzdy), ze mame pred sebou prekazky. Tie mozu byt tak vnutorne, ako aj vonkajsie (okolnosti). Musime teda rast (dusevne, a niekedy aj fyzicky vekom), aby sme tieto prekazky odstranili, pripadne aby sme mali trpezlivost na zmenu okolnosti. Medzitym sa mozno zmenime a vymyslime si rozne alternativne ciele, ale ked clovek nieco naozaj chce, tak vie cakat desatrocia. Hovorim to preto, lebo niekedy vola proste nestaci. Niekedy je prekazka prilis velka a cloveka vycerpava tak tuzba nou pohnut, ako aj namaha zvolit si iny ciel. Clovek upada do apatie, strati chut do zivota a citi, ze vobec nic nie je v poriadku, lebo nefunguje nic, ked clovek nerobi presne to, co naozaj chce robit (dosiahnut ciel, sen, tuzby). Mohlo by sa zdat, ze potom je to zbytocne, vsetko treba zahodit a cakat na smrt, ci pripadne sa o smrt nejakym sposobom usilovat. Nejaky cas to samozrejme inac ani nejde, ale pozor. Je rozdiel z nejakych veci si ironicky utahovat, ako sa do depresii naozaj nabalovat a robit si este vacsie problemy. Ono problemov ma clovek uz dost a mal by sa vyhybat klasickych scenarov (pouzivanie slov nespravnym sposobom, napr. kniha 4 dohody, blizsie informacie, celkom kratucka kniha). Smutku sa netreba obavat. Smutok cisti dusu. Smutkom veci odplavaju, vyhoria a prinesu radost. Do smutku a prazdnoty si treba sadnut a treba verit: moja situacia a stava je toto, ale casom sa to zmeni. Treba si uvedomit, ze vsetko sa meni. Aj ked sa zda, ze sa nic nedeje, stale sa nieco deje. Ked si predstavi clovek, ake boli ciele pred 100 rokmi, a ze boli velmi dolezite ich splnit vsetky do bodky, tak dnes by tie ciele, tuzby a sny boli celkom smiesne. Toto je jeden aspekt zmeny. Iny aspekt je napriklad to, ze nic netra vecne. Ani to dobre, ani to najhorsie zlo. To je najvacsie stastie aj najvacsie prekliatie cloveka na Zemi. To dobre by sme chceli predlzit a to zle co najviac skratit. Ked nevies, co mas robit, tak si proste ovecka - zbludila dusa. Vtedy potrebujes oporu, vychodene chodnicky, alebo jednoducho cloveka, ktory bol kedysi oveckou a teda uz pochodil krizom-krazom vsetko, kde sa dalo zabludit a akosi uz vie o tom nieco a moze posluzit druhym - so svojim lampasom svietit druhym na cestu. Aj nabozenstva to tak myslia, len ich predstavitelia su casto viac strateni, nez ten, kto si ziada o radu. Ako sa hovori, ked je clovek pripraveny, ucitel (mudry clovek) sa najde vzdy. (dobre, prilis filozoficke, ale nejak to tak je)
Mno, ... zmyslom nasich zivotov je naplnat svoje sny. Velmi casto sa stava (takmer vzdy), ze mame pred sebou prekazky. Tie mozu byt tak vnutorne, ako aj vonkajsie (okolnosti). Musime teda rast (dusevne, a niekedy aj fyzicky vekom), aby sme tieto prekazky odstranili, pripadne aby sme mali trpezlivost na zmenu okolnosti. Medzitym sa mozno zmenime a vymyslime si rozne alternativne ciele, ale ked clovek nieco naozaj chce, tak vie cakat desatrocia. Hovorim to preto, lebo niekedy vola proste nestaci. Niekedy je prekazka prilis velka a cloveka vycerpava tak tuzba nou pohnut, ako aj namaha zvolit si iny ciel. Clovek upada do apatie, strati chut do zivota a citi, ze vobec nic nie je v poriadku, lebo nefunguje nic, ked clovek nerobi presne to, co naozaj chce robit (dosiahnut ciel, sen, tuzby). Mohlo by sa zdat, ze potom je to zbytocne, vsetko treba zahodit a cakat na smrt, ci pripadne sa o smrt nejakym sposobom usilovat. Nejaky cas to samozrejme inac ani nejde, ale pozor. Je rozdiel z nejakych veci si ironicky utahovat, ako sa do depresii naozaj nabalovat a robit si este vacsie problemy. Ono problemov ma clovek uz dost a mal by sa vyhybat klasickych scenarov (pouzivanie slov nespravnym sposobom, napr. kniha 4 dohody, blizsie informacie, celkom kratucka kniha). Smutku sa netreba obavat. Smutok cisti dusu. Smutkom veci odplavaju, vyhoria a prinesu radost. Do smutku a prazdnoty si treba sadnut a treba verit: moja situacia a stava je toto, ale casom sa to zmeni. Treba si uvedomit, ze vsetko sa meni. Aj ked sa zda, ze sa nic nedeje, stale sa nieco deje. Ked si predstavi clovek, ake boli ciele pred 100 rokmi, a ze boli velmi dolezite ich splnit vsetky do bodky, tak dnes by tie ciele, tuzby a sny boli celkom smiesne. Toto je jeden aspekt zmeny. Iny aspekt je napriklad to, ze nic netra vecne. Ani to dobre, ani to najhorsie zlo. To je najvacsie stastie aj najvacsie prekliatie cloveka na Zemi. To dobre by sme chceli predlzit a to zle co najviac skratit. Ked nevies, co mas robit, tak si proste ovecka - zbludila dusa. Vtedy potrebujes oporu, vychodene chodnicky, alebo jednoducho cloveka, ktory bol kedysi oveckou a teda uz pochodil krizom-krazom vsetko, kde sa dalo zabludit a akosi uz vie o tom nieco a moze posluzit druhym - so svojim lampasom svietit druhym na cestu. Aj nabozenstva to tak myslia, len ich predstavitelia su casto viac strateni, nez ten, kto si ziada o radu. Ako sa hovori, ked je clovek pripraveny, ucitel (mudry clovek) sa najde vzdy. (dobre, prilis filozoficke, ale nejak to tak je)
8
Nájdi si nejakú činnosť ktorú budeš mať rada a venuj jej všetok svoj čas, myslí na ňu keď zaspávaš, mysli na všetky tie príjemné pocity ktoré ťa počas nej napĺňajú, teš sa na ďalší deň keď budeš môcť robiť tú činnosť znova, rozvíjaj ju, nechaj sa ňou ovládnuť... tadá, tvoj zmysel života
9
Zmyslom života je narodiť sa a zomrieť. To, čo ti spestrí život a tvoje ideály sú neoddeliteľnou časťou, nie nejakým nutným zmyslom. Neviem vlastne o čo ti ide touto otázkou.
Napíš svoj komentár