Znova sa pokusila vstat a tentokrat jej to vyslo.Zamierila rovno k svetielku.Bolo hrozne daleko a ako tak sla, zdalo sa jej ze je stale dalej a dalej.
Konecne ho dobehla.Male oknicko niekam.Ale kam? Pozrela cez neho von.V tom si uvedomila svoju nahotu.Stala bez kuska siat co by zakryval jej ludsku prirodzenost, jej chyby a zranitelnost.
Za oknom bola zena. Oci cele opuchnute a rozmazany makeup prezradzali ze plakala.Bola hrozne nestastna.Sedela na drevenej stolicke s podopretou hlavou a v ruke drzala nejaky papier.Prisiel za nou muz, chytil ju za ruku a pohladil po vlasoch.Vtisol jej bozk na celo so slovami:"Neboj sa ona to zvladne.Nevzda sa ved je predsa nasa!"
Zena najskor mlcala no potom sa z hlboka nadychla a povedala:"Ale co ak nie?Kde som spravila chybu?Viem ze som sa malo venovala ale to vsetko pre nu!Pracujem tak vela len pre nu.Co som urobila?Preco...?" Tu vetu uz nedokoncila lebo znovu zacala plakat.Dievca za oknom sledovalo kazdy jej pohyb, pocuvalo kazde slovo. Pocitila obrovsku bolest.Bolest v srdci.V hlave sa jej zacalo rozjasnovat."Mami!Neplac prosim..ty za to nemozes to ja...!Prepac mi prosim!"Buchala na okienko a chcela sa dostat odtial von.Uz jej neprekazala jej ludskost, nahota jej tela jej bola prirodzena a nechapala preco sa doteraz tak skryvala.Spomenula si co hrozne vykonala.Pozrela na svoje zapästia a jasne videla co si sposobila.Hlupost jej zatemnila mozog.No teraz by to chcela napravit..ale nevie ako.Ako sa odtialto dostane?
Odrazu ju nieco tahalo spat tam, kde sa pred chvilou prebrala.Tahalo ju to takou rychlostou a tak dlho, ze sa jej premietol cely zivot pred ocami..Ostre svetlo oslepilo jej oci.Konecne ju prestalo boliet cele telo.Zastala.Bala sa otvorit oci a pozriet sa kde je.Pravidelny zvuk jej srdca utichol.Odhodlala sa otvorit oci no to co uvidela jej zlomilo srdce az spadla na zem.Na posteli pred nou sa odohraval boj doktorov o jej zivot.Nepodarilo sa.Kombinacia prehnaneho mnozstva tabletiek s alkoholom by bolo dost no ona este aj pretaja zily svojho zivota.Zavreli jej oci a prikryli plachtou.Vstala. V zrkadle pred sebou sa nevidela.No odrazu vedela lietat.Narastli jej krasne velke cierne kridla, zapästia mala obviazane ciernymi stuhami a oblecenu cierne saty.Vysla z izby a vyletela rychlo von, pricom sposobila zavan vetra ktory vytrhol matke z ruk papier, na ktorom bolo jej rukou napisane: DAKUJEM!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tubby
13. 2.febuára 2007 13:01
Pekne napisane. :{
Napíš svoj komentár