Hoc sú už jej vlasy
strieborne lesklé,
predsa jej však neubudlo z krásy,
bo svetu dala
krásnu dcéru.
A svet sa díva na obe
a kochá sa v ich podobe.
Akou je dcéra dnes,
jej matka bola niekedy,
upomínajúc na kvety -
a aká je dnes matka vznešená,
takou sa niekedy dcéra stane.
Medzi nimi
je všetko čudne zharmonizované.
Matka má oči ako uhoľ
a sú to očí dcérine.
Tie hľadia s ohňom na človeka
a tamtie krotko, nevinne.
Jedny z nich velia: poľub pery
osemnásť ročnej dcéry.
A druhé: kľakni pred matkou
a bav ju žitia pohádkou!
Oči dcéry, oči matky,
ktoré ste drahšie človeku?
Jedna ich nosí ku bielemu,
k čiernemu druhá k obleku.
Môž' milovať však v dcére matku
a obom vravieť o šťastí,
hovoriť jednej: svätá ste mi,
tej druhej: moja, moja, ty!
Musí sa riecť i smutné to:
nebude matky kedysi!
Však v dcére budú zachované
jej drahocenné obrysy.
Uteká život ako rieka,
z dcéry sa matka stane raz
a po rokoch sa zopakuje
metamorfóza krás.
Nie je to moja tvorba ale jednoducho je to krasne, tak som chcela aby ste si to precitali....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
falbala4
15. 4.apríla 2008 21:07
No to bolo faktze velmi pekne
Napíš svoj komentár