Ihavenoname

Tak načo mi je šťastie? Už ho nechcem, nežiadam. Radšej smutná a sklamaná budem kráčať ďalej, akoby som mala stále padať a potrebovať od druhých pomoc vstať, aj tak je to väčšinou len falošná pomoc. Dočasný okoloidúci, ktorý ti podajú prst, ale zoberú ruku a nie len ju, ale aj nádej na ako taký spokojný život, hrdosť, nervy, rozum, srdce, myšlienky a potom ti odseknú ruku až od ramena a JA ostanem tá krvácajúca osoba. A krvy ubúda a ubúda, až raz jej nebude.. a budem konečne v Božskom raji, alebo v teplučkom pekle kuť pikle proti tým ľuďom, ktorý mi niekedy pomohli dostať sa do pekla...