Vôbec netuším kedy som ho prvý krát videla, počula alebo aspoň počula niekoho zmieniť sa o ňom. Síce poznám jeho bráška asi odjakživa ( z hodín baletu , ale ani vo sne by ma nenapadlo že by mohli byť súrodenci. Vo sne by ma nenapadlo že to práve on je ten šibnutý sused mojej najlepšej kamarátky čo vyhráva na gitare v lete na balkóne.
Karneval. Vtedy som ho asi prvý krát začala vnímať, no ale kto by ho prehliadol, 185 cm chlapca nasúkaného v kostýme snehulienky pre asi 6 ročné dievčatko s mašličkou na hlave a neustálym úškrnom na tvári. Pamätám si ako som vtedy niekomu šuškala do ucha že je asi dosť v pohode.
A potom Paríž, 3:00 v noci, dvaja šialení Slováci spievajúci si Troch čuníkov na celý hotel...a v duchu si hovorila že takéhoto chlapa raz budem mať...
Už mám, a ani neviem ako.
Guľovačka, klietka, divadlo...a zrazu moja dlaň v tej jeho.
Vzhľadom na okolnosti sa mi to zdá neskutočné. Že či sa necítim ako sviňa čo kradne frajerov ? Že či to nebolo prirýchle ? Ani nerátam koľko ľudí sa ma s prišoknutým výrazom toto pýtalo. Nie, nebolo. Lebo inak sa to ani nešlo.
Lebo ho zbožňujem.
Tak ako zbožňujem keď sa usmeje, a pod očami sa mu urobia také milučké čiarky.
Hold, má ma celú.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
acvd43xa7w
22. 3.marca 2011 20:24
dalsi z tych blogoch, pri ktorych mam hlavu naklonenu, priblbli usmev, a vzdycham, ze aj ja chceeeeeeeeeeeeem inak gratulujem a drzim palce
2
kiez by sa to aj mne po rokoch cakania konecne podarilo
a taktiez sa pripajam ku gratulacii
a taktiez sa pripajam ku gratulacii
Napíš svoj komentár