Celoživtný sen

Narodil som sa presne 5.mája v roku 1997. Priemyselná revolúcia už bola dávno za nami, takže spolu so mnou sa narodilo zopár ďalších miliónov mojich súrodencov. Pýtate sa kto som? Som klinec, ale keď som bol maličký volali ma len Klinček. Vznikol som niekde v oceliarni, nejakých 100 km od Londýna. Vznikol som úplne normálne ako každý z nás, čiže takto 3 CO + Fe2O3 → 2 Fe + 3 CO2 . Ale nebol som ako každý, pár sekúnd po tom čo som sa narodil a prevážal sa na posuvnom páse som uvidel plagát. No to nebol obyčajný, bolo na ňom Kladivo.
Bolo úžasne lesklé s krásnou červenou rúčkou . Stalo sa mojim vzorom. Povedal som si, že keď vyrastiem stanem sa ním.
Zrazu som videl ako sa pás končí a ja som padal a padal až som dopadol do nejakej kartónovej škatule. Potom som sa viezol na vysokozdvižnom vozíku, ďalej autom, dokonca som letel lietadlom, a zase autom a naša škatuľa aj ostatné sa neustále pohybovali. Niekedy mi z toho bolo vážne zle, ale zobral som si Kinedril a a  mohol som hrať ďalej “človeče nehnevaj sa“ so svojími bratmi. Až raz to prišlo. Vysypali nás z krabice a uložili do nejakého regálu. Tam bola vcelku nuda celé dni sme tam presedeli, dokonca sme ani nemohli cez noc robiť diskotéky, pretože Lopata a Miešačka nám to zakázali. No čo už? Preto som cez noc celý čas sníval aké musí byť úžasné byť kladivom. Všetci ostatní mi vraveli, že je to blbý nápad, ale mne sa páčil.

Jedného dňa som začul, že nás majú predať ... nechcel som aby môj svet skončil v otroctve, tak som zoskočil z regála, spadol na zem a cez noc sa vytratil z obchodu. Opustil som všetko len pre môj sen stať sa kladivom. Nemal som to urobiť ...
Po 5 dňoch túlania som dostal niečo čo ma prekvapilo. Stalo sa to prvý krát ... hrdza ...sakra ... bol som poznačený, oranžová značka bola mojim znakom. Stále sa šírila mojim telom až jedného dňa, keď som už nevládal chodiť ma našiel nejaký milý starý pán, ktorý si ma zobral. Najprv som sa bál, ale potom, keď ma položil do olejového kúpeľa a vyliečil ma z rán od hrdze, začal som ho mať rád.
Ale šťastie netrvá naveky. Jedného dňa ma milý ujo vybral z krabičky a chytil zrazu pozerám čo má v druhej ruke – KALDIVO - huraaá ...bol som ani nie meter od svojho celoživotného sna. Ale niečo sa mi nepáčilo, ujo ma položil na dosku a pridržal ma druhou rukou. Vtedy som pochopil čo chce urobiť. Zabolelo ma to, keďže som si uvedomil, že môj sen sa stáva mojou záhubou. Zacítil som úder, potom druhý a nakoniec bolo moje telo uväznené v dreve. Vôbec som sa nemohol hýbať. Bol som uväznený naveky a celý čas som rozmýšľal, prečo klinec a kladivo sú ako pes a mačka ... ?

 Úvaha

13 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu