Prave pocuvam Lykke Li... Pripada mi trochu psycho, priblizne oslobodzujuci, netypicky a hlavne originalny... Mam rada originalnost.. Nemam tu odvahu o sebe tvrdit, ze som originalna to urcite nie.. Ale odjakziva ma originalnost fascinovala, pritahovala... Vo vsetkych formach a podobach.. Kdekolvek a kedykolvek, na hocicom a hocikom.. Akykolvek predmet alebo osoba aspon trochu vytrcajuca, odporujuca "prudom" pre mna vzdy znamenala maximalne ozivenie mojho "nudneho" zivota... Vzdy ma aspon na chvilu vytrhla z flegmatizmu mne typickeho a vyniesla ma na miesta dovtedy nezname... Ukazte mi prstom na originalneho, kreativneho, neobycajneho t-pka vytrcajuceho z radu a ja sa ho nepustim... nepustim dovtedy, kym nedosiahnem jeho co i len mensiu naklonnost a priatelsvo, minimalne zakladne info.. Kym ma svojou originalnostou aspon trochu nenakazi... Netusim preco to tak je... Bude to asi tym, ze je okolo mna originalnosti aj bez dalsich prirastkov dost... Stava sa zo mna nenasytnik na originalnost, kreativnost... .. Ja totiz nenavidim sablonovitost, spravanie sa podla nalinkovanych pravidiel, rada ich porusujem, obchadzam, tvarim sa, ze neexistuju... Mozno to nie je spravne... Ale ja kaslem na to, co je alebo nie je spravne... Spravam sa podla vlastnych pravidiel, sama si ich vytvaram a casto opat obchadzam... Moj zivot nema piliere, nic stále sa v nom nenachadza... Jedine, coho sa tazko vzdavam su priatelia. Bez nich sa citim ako dusevny invalid, strateny, opusteny... Bez nich som nikto... Velmi mi na nich zalezi... Su jedini, na kt. nazore mi zalezi... Mozno to nie je spravne... Mozno by som na nich nemala byt az natolko naviazana, ale nedokazem si pomoct... Potrebujem niekoho podporu, niekoho, kto sa ma zastane pred "velkym zlym svetom", pred ostatnymi, velmi vela pre mna znamena, ak ma niekto chrani, brani, neda na mna dopustit... Potrebujem citit, ako velmi tomu druhemu na mne zalezi... Neviem z coho to vyplyva..Geny? Znamenie? Povaha? Charakter? Zdedene vlastnosti? Hlavne je, ze si uvedomujem co mi chyba a ako pripadne nedostatky zaplnit, prazdne miesta doplnit novymi ludmi... Ale nove znamosti sa zhanaju tazko... Nedoverujem len tak hocikomu... Potrebujem velmi dlhy cas na to, aby som niekomu zacala doverovat, aby mi na niekom zacalo zalezat...
Robime chyby... Chybou je, ze aj napriek tomu, ze si ich uvedomujeme nesnazime sa ich napravit, prave naopak... Neucime sa z vlastnych chyb.. Vytvarame dalsie a dalsie, az nas napokon zacnu zaplavovat a aj napriek tomu, ze si to uvedomujeme, uz je neskoro na napravu... Ale ak by nas na to niekto upozornil este pred neodvratnym "koncom" neverili by sme mu a nakoniec sa o tom aj tak musime presvedcit sami... Preco??? Urcita forma sebadestrukcie? Svet sa takto podvedome zbavuje zbytocnych bytosti zamorojucich pozemsky priestor? Upratovanie "spiny ludstva"?!
No takto "onicom" sa mi faaajn piise... Len ci sa to bude chciet niekomu citat... Mne staci, ze to tu je ... Hned mi je lahsie na dusi...
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
flascha
6. 1.januára 2009 21:56
Fuuuuj tie uvodzovky mi dost zeru nervy
2
som rada, ze ti je už ľahšie na duši a teším sa aj tomuto blogu
3
Jejo Zuzka To je pekne V živote by ma nenapadlo niečo také napísať, aj keď mám občas takú potrebu len tak o niečom trepať do bludu Pekne
4
Co je originalita? Stav ked to co predstavujes je na postretnutie nizko pravdepodobne? Tam sap otom predpoklada povodnost... to je vlastne slovensky ekvivalent originality. A tym padom to ma odtienok toho ze si ten od ktoreho odkukavaju... alebo ten co udava pulz. Mozno ludi pritahuje originalita lebo si ju podvedome asociuju s mocou... v istom priestore ludskych prejavov.
Napíš svoj komentár