Jeden deň v oblakoch sa vznášam,
Druhý zas obava a smútok panuje,
No neprestaj v ústrety Ti kráčam,
A blížim sa ku dňu keď pobozkať Ťa smiem.
Zažil som už veru mnohé trápenia,
Tak bolestne krásne však nebolo žiadne z nich,
Na konci cesty tej vidím dôvod môjho snaženia,
Je to život s Tebou, pri predstave tej tají sa mi dych,
Len po Tvojom boku svetu vzdorovať chcem.
Nik nedokáže predvídať čo nás ešte čaká,
A stať sa môže všetko no aj vôbec nič,
Nedať však šancu láske, to najväčšmi ma ľaká,
Však to je ako sám na seba pliesť si bič,
Tvoj obraz že v srdci nosím, to už dávno viem.
Prekonal si to hádam každý kto cítiť vie,
No s lepším dôvodom ešte nerobil to asi nik
Mať rád Teba, to ako najsladšie ovocie je,
Ako najkrajšia hudba, navoňavejší ruže krík,
A šťastie.. to je keď tou mojou, Tvoju dušu objímem.
Copyright© Finwaell, 2020
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár