Nechytil ju nikdy priamo za ruku....mal stále strach...že to preženie....ako tie potkany pod posteľou...
Korčuľovať sa šiel druhý krát...dôfal, že to bude konečne lepšie ako prvý krát...no jeho auu bolo silné.
Neprišla hneď..smútil...no keď ju zbadal....ihneď spadol..no neplakal...už dávno neplakal....
Krátil si voľnú chvíľku pomrmlávaním...mal voľnú ruku...prišiel k nej.....chytil ju za plece...
Zmeravela...no hľadela mu do tváre...ako keby sa nechumelilo...no ako?sa spýtal tak potichu....
Takmer ho nepočula...mala krátke..naozaj krátke...príliš krátke nohavice, ktoré na nej boli také....
V tom sa prebral a krvavou rukou si chytil modrinami posiatu nohu...tiekla...kvapkala...hlava bolela...
Načo kričať, keď som sám...Vstal...nie..nemohol...noha zlámaná neposlúchala....koniec......mobil...
Hovor....sanitka...prišla...pomohla..a hneď s ním odišla...
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
bobi
30. 5.mája 2008 22:10
Napíšem ti len že ej to pekné. Nechce sa mi vymýšľať zložitý a možno ani nepochopený kompliment , takže ti to musí stačiť
2
Drist.
Asi tomu rozumies iba ty. Ale pekne, najvacsie diela vznikaju zo sebectva
Asi tomu rozumies iba ty. Ale pekne, najvacsie diela vznikaju zo sebectva
7
no cista fantasmagoria..ale v dobrom myslene.. ..no stale je tam taky ten Tvoj smutok..pekne napisane..len tie potkany pod tou postelou som nepochopila ..
9
nebudem ťa furt len chváliť...
máš veľký potenciál, ale máš aj veľa čo zlepšovať takže sa nenechaj uniesť tým, že ťa tu všetci žerú makaj na sebe!! niežeby sa mi to nepáčilo... ale, ale viď predošlú vetu
máš veľký potenciál, ale máš aj veľa čo zlepšovať takže sa nenechaj uniesť tým, že ťa tu všetci žerú makaj na sebe!! niežeby sa mi to nepáčilo... ale, ale viď predošlú vetu
Napíš svoj komentár