Odletela a zabudla sa vrátiť...

Vždy si ma čakala na lúke plnej kvetov,
vždy sa tam odohralo spojenie našich svetov.
Vždy v sobotu o pol piatej podvečer,
vždy v ten deň k nám náš anjel priletel.

Párkrát sa Ti nedalo zrovna prísť,
párkrát si musela náhle odísť.
Párkrát sme si krásne poplakali,
párkrát sme si spolu zaspievali.

Teraz hľadím na Tvoj hrob,
bolesť sa tlačí z mojich útrob.
Teraz stojím tu pri hrobe sám,
smútok v duši a slzy v očiach mám.

Prečo si mi kruto odletela?
Prečo si mi ani ruku nepodala?
Prečo si mi bozky neposlala?
Prečo si mi proste zutekala?

Nevedel som čo Ťa trápi,
nevedel som, že sa mi stratíš.
Nevedel som, nič si nevravela,
keby si aspoň kúskom slova naznačila.

Teraz Ťa už nič nebolí,
Tvoju hlávku nič už netrápi.
Tvoje srdce ku mne láskou stále horí.
Láskou, ktorú nezahasí ani tisíc morí..

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

22 komentov k blogu