Ahoj, ja som Martin, podával jej ruku.
Ja som Maja.
Obaja sa nahli k sebe a pobozkali si navzájom líca.
Strašne ma teší, že Ťa spoznávam.
Ver, že aj mňa.
Usmiala sa na neho a prehrabla si rukou vlasy.
Bol to pre neho slastný pohľad. Pri kráčaní zo stanice si všimol, že v ruke drží dosku, skateboard.
Si bola jazdiť? Ukáž mi niečo, naliehal.
Keď pôjdeme popri schodoch, tak potom, povedala a žmurkla na neho.
Prechádzali popri schodoch, vzala dosku, postavila sa na ňu a elegantným spôsobom prešla po schodoch dole, otočila sa a prešla hore. Len stál, usmieval sa ako puk a nechápal.
Si fakt dobrá, chválil ju.
Ďakujem, ale to sa len učím ešte, odvetila mu.
Kráčali ďalej, ostali sedieť v parku na lavičke.
Okolo nich prechádzali cyklisti. Malé deti, ktoré sa potrebovali ukázať.
A čo teraz? , opýtala sa.
Teraz si dáme, nie deli, neboj sa.
Obaja sa rozosmiali.
Zavri oči, navrhol jej.
Prečo? Hm? Len ich zavri.
Tak dobre, a privrela viečka.
Naklonil sa k nej a pobozkal ju na pery. Jemne, sladko jej oblízol hornú peru. Nezľakla sa, čakala to. Odtiahol sa o kúsok.
Otvor oči a usmej sa na mňa, povedal jej.
Otvorila obe oči a zasmiala sa na neho. Pobozkala ho, tentokrát ona. Vsunula jej jazyk do jeho úst. Úplne ho ochutnal, bol taký vlhký a jemný. Páčilo sa to jemu i jej.
Len tak ticho sedeli, neďaleko stanice v parku a bozkávali sa...
Bc. elwinko
Vymyslený príbeh
Komentuj
15 komentov k blogu
1
eka88
20. 6.júna 2009 00:17
dosť optimistické, žeby nejaká zmena?? Ale inak krásne.. Len neviem, niečo mi tam chýba
10
nezvykla som čítať vymyslené príbehy, ale u teba som urobila výnimku...som rada, že som ju spravila
12
hmm, chcelo by to nieco viac do seba, potrebuje to gradaciu, napatie, vyvrcholenie a trochu osobitosti, samozrejme. myslim, ze hovorim za viacerych, ked poviem: pokracuj, urob z toho pribeh. pri jednej tvojej basni mi chodili zimomriavky po chrbte, donut ma, aby sa to zopakovalo
Napíš svoj komentár