Mrznem na vrchole samej seba
(vraj som chladný kus ľadovca)

na tvári a oblečení
trucujú priesvitné skameneliny
urazene bojkotujú môj pokus zmúdrieť

naivne sa vnáram do vône medovky
a antibakteriálnej bolesti
cítim sa ako doma
(asi preto, lebo som)

s nádejou som sa odovzdala
ale stále vejem vo vetre
som malá bodka na líci
tvojho portrétu

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár