Bola mladá, ale nie až tak, aby nevedela, čo je to bolesť a utrpenie. Bývala v pustom, prázdnom byte bez záclon a kobercov. Nepoznala ľudí, nemala rodinu ani priateľov. Do spoločnosti chodila len výnimočne. Jej pokožka bola od nedostatku slnka bledá a priesvitná. Celé telo jej mapovalo tisíce žíl, tisíce vlásočníc.
Prsia akoby vôbec nemala. Chýbala jej ženskosť a akýsi tvar. Z jej tváre vystupovala chladnosť a odmeranosť. Oči nemali výraz ani cit. Existovali len na to , aby videli. Na perách jej chýbal úsmev a na jazyku slovo. Stále mlčala , stále sa bála. Bála sa , že ju objavia. Že zistia, kde je, ako sa volá, čo robí. Nechcela byť niekto, chcela byť nikto. Tá, o ktorej nič nevieme, tá, o ktorej si myslíme, že neexistuje. Lenže ona je, žije a dýcha.
Kto je ? Kým je? A čo vlastne robí na tomto svete? A načo? Načo žije a míňa druhým vzduch........Jej otázky. Krátke, no výstižné.
Sny sú u nej nepoznaným pojmom a túžba niečím ani nemožno vysloviteľným. Len strach, bolesť, slzy a pocit viny.
Chytí ju zlosť. Rozbije nevinnú vázu, chytí do rúk črepinu a...
Prebudí sa opäť hladná a vysušená. Pes jej oblýže ranu zo včerajšieho rána. Nakukne do klobúka. Zase nič. Možno by mala zmeniť ulicu. Títo tu sú až príliš lakomí.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
newgeneration  27. 1. 2010 14:40
zaujímavé
2 
fotka
emulienkaa  27. 1. 2010 15:52
pfuu...mam dosť
Napíš svoj komentár