Rozhovor dvoch detí:
V brušku tehotnej ženy boli dve miminka. Prvé sa spýtalo druhého:
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byt. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
- Blbosť, žiadny život po pôrode nieje. Ako by vôbec mohol vyzerať?
- To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, než tu. Možno budeme behať po svojich a jest pusou.
- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jest pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz dosť krátka.
- Ba nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu inak, ako sme tu zvyknutý.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nieje nic, než dlhá stiesnenosť v temnote.
- No, ja presne neviem, Ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a ta sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde ma ako podľa teba byt?
- No predsa všade okolo nás! V nej a Vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nieje!
- No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš začuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
mei
8. 10.októbra 2006 13:56
pjeknyyyy
Napíš svoj komentár