Dobrý deň, milí Birdzáci, 

mám dnes veľmi dôležitý príspevok na zamyslenie. Dúfam, že ho objavíte aj medzi sekciou "Blog", fórum by mi na rozpísanie nestačilo. Dopredu chcem objasniť zámer mojej úvahy. Nedokážem sa o tejto svojej životnej záhade bežne rozprávať s ľuďmi, pretože to pôsobí naozaj ako "compliment fishing", ale ja sa nechcem nijako chváliť, nikdy mi o to ani nešlo. Je to pre mňa veľký životný problém a vec, ktorá ma neopustila a prebýva v mojom vedomí naozaj dlhé, dlhé roky. V rannom detstve mi bolo odborníkmi vymerané IQ 133 (čo nie je práve nejaká extra vysoká hodnota, ale ak budete čítať ďalej, pochopíte), následne v dospievaní znova, pričom hodnoty sa nezmenili. V prvých rokoch základnej školy, pred prestupom na gymnázium, boli moje známky vždy 1ky (logicky, boli sme deti, kto už ich nemal?!). Po prestupe na gymnázium som tiež patrila medzi najlepších študentov, avšak postupom času a prechodmi z ročníka do ročníka sa započala u mňa existenčná kríza. Známky boli horšie a horšie, a zrazu som patrila medzi priemer. Škola ma nebavila, bavila ma jedine fyzika, avšak skôr veci ako astrológia, kvantová fyzika, bolo to moje relaxačné miesto. No aj napriek snahe profesora o vysvetľovanie, bola som medzi spolužiakmi zase za otravnú a trápnu, pravdepodobne ma považovali za to "pick me" dieťa, čo sa na niečo hrá. Prišiel zlom 15. roku života a snaha začleniť sa. Záujmy šli bokom, nechcela som byť v očiach spolužiakov za tú "trápnu" (dodnes ma to mrzí a vyčítam si to, no žiaľ, takí sme boli). V očiach profesorov som sa stala pravdepodobne lajdákom, priemerným študentom (nie v očiach všetkých, za čo budem niektorým do konca života vďačná, že vo mne videli viac). Maturita bola náročná, no dnes som tu. Ukončujem svoj tretí rok na vysokej škole a vlastne ani neviem kto som a čo robím. Nedokážem si nájsť činnosť, pri ktorej by som ostala dlhšie ako mesiac. Veľmi rýchlo sa učím a adaptujem na veci, ktoré ma zaujímajú. Niečo ma veľmi nadchne, vrhnem sa na to a akonáhle dosiahnem bod, kedy všetko ovládam, tak to moja myseľ vzdá. Viac ma to nebaví a nedokážem s tým nič urobiť. Nedokážem sa nútiť. A preto mám strach z nových vecí. Že aj keď to v počiatočnom štádiu vyzerá ako to, čo chcem v živote robiť tak viem, že príde moment, kedy v tom viac nebudem vidieť žiaden zmysel. Väčšinu svojho života, pokiaľ mi pamäť siaha som strávila vo svojej hlave. A presne k tomu smeruje moja otázka. Je IQ naozaj zárukou väčších šancí v živote? Všade nám je vštepované, že inteligentní ľudia ľahko zvládajú školy, v niečom vynikajú, sú naozaj prínosom. Ja som iba daydreamer, priemerný študent bez chuti do života a bez motivácie. Ľudia okolo mňa majú záľuby, koníčky, smer, ktorým sa uberajú, majú ciele a sny. Ja mám iba vnútorný svet. Ciele a sny, ktoré sú v ňom základnou substanciou, sú už splnené, ale iba v ňom. Celé roky trávim utváraním nových a nových scenárov v hlave, celé hodiny, neviem sa donútiť existovať aj mimo toho sveta, aj keď sa to možno môjmu okoliu nezdá, keďže nie som žiaden asociál, do spoločnosti chodievam. V čom teda spočíva kvocient? A načo mi vlastne je, keď ho nedokážem využiť? Ak je tu niekto, kto prežíva/prežíval niečo podobné, nechajte mi prosím komentár, rada si prečítam Váš názor na vec. 

 Úvaha
Komentuj
 
 fotka
41unrealboy14  14. 6. 2021 15:27
a) IQ je chujovina, mne tiez bolo namerane viackrat okolo 135 a neni mi to k nicomu

b) zaujala ma cast blogu "Niečo ma veľmi nadchne, vrhnem sa na to a akonáhle dosiahnem bod, kedy všetko ovládam, tak to moja myseľ vzdá" presnejsie vynatok "kedy vsetko ovladam", nemysils si ze skor mas problem s tym preniknut do hlbky veci a akonahle sa clovek musi realne snazit a driet aby porozumel a posunul sa do hlbsich casti zaujmov tak sa zlaknes a radsej najdes nieco ine?

Co sa tyka mojich skusenosti je to podobne ako pr itebe, vzdy 1 az do vysokej skoly pocas ktorej smo sa na vsetko vykaslal a kedze nebol dokonaly 1tkar tak interny negativny hlas mi povedal ze nema zmysel sa dalej viac snazit, sak naco. Vzdy som chcel robit 439045548 roznych veci pricom som si myslel ze kebyze sa fakt posnazim tak v nich vyniknem ale problem bol vzdy ze ta cast "fakt sa posnazit" nikdy neprisla, mal som vryte do seba okolim, ze ak mi nieco nejde dokonale na 1. krat a bezhcybne tak:
a) som zlyhanie
b) nema zmysel sa snazit lebo nikdy sa to clovek nenauci.

Momentalne mne osobne prekonat tieto problemy pomaha hlavne to ze som sa zacal venovat niecomu co mi vzdy vsetci vraveli ze to nikdy nebudem vediet a zbytocna snaha sa to naucit (spev). Je to sposob as irebelie voci tomu co ma clovek do seba vryte a aby som nasiel presne tu cast kedy sa treba posnazit aby clovek sa hlbsie v niecom vzdelal sam od seba.
 
 fotka
sajzousko  14. 6. 2021 20:26
@1 mi pripomenul moje dva body

A, nebud kokot
B, Buď pripravený a ostražitý

Pretože som si všimol, že ľudia často prídu k veciam ako slepý k husliam.

A aj ku mne už prišlo pár "huslí" a bol som kkt a nebol pripraveny
 
 fotka
devanelemen  14. 6. 2021 20:43
Mám to rovnako, s tým rozdielom, že som mal len jednotky na všetkých možných vysvedčeniach bez nejakej väčšej snahy, ale je to k ničomu. Keď chýba motivácia a dlhodobé nadšenie pre nejaký cieľ, inteligencia je len prehlbovačom uvedomovania si zlyhania.
 
 fotka
tanji  15. 6. 2021 00:01
no tiez som od mala bol skor na vesmir nez na skolu. mal som 12 ked mi namerali IQ139

podla mna je v prvom rade problem ze ludia nechapu co vlastne IQ znamena. nieje to blbost ani zbytocnost, ale ocakavat zivotne benefity od vysokeho IQ je ako kupit si cokoladu a cakat ze ta zvezie kazde rano do prace. odveci proste

IQ je schopnost logickeho riesenia problemov. ludia s vysokym IQ maju paradoxne cim vyssie IQ tym vacsi problem sa zaclenit do spolocnosti, chapat beznemu vysvetlovaniu na skole, ci udrzat pozornost. ja som bol hrozny lajdak lebo skola proste pre mna bola nuda konvencne ponimanie a vysvetlovanie ma na smrt nudilo. ja som si casto krat vymyslal vlastne postupy a vzorce ako pocittat rovnice, percent aa samozrejme to nebolo v poriadku lebo tak nas to neucili a ja som rad vzdy pocital z hlavy cize som ledva presiel zakladku tupelo najvacsie

ale teraz na stare kolena objavujem svet

ak chces realne vyuzivt IQ, venuj sa vede. nachadzaj vlastne sposoby a cesty, najdi intelektualne vyzitie v hocicom. Mne to osobne velmi pomaha, ucit sa jazyky, objavovat veci ktore som zanedbal..

a inak nikdy som nezapadal do standardov spolocnosti

proste ludia si myslia ze aaa mam vysoke IQ zivot gombicka.. ono je to presne naopak. clovek si viac uvedomu existenciu a svoje problemy a pominutelnost, relativitu vsetkeho,

v zasade ti to teda realne zivot stazi ale da sa to aj vyuzit vo svoj prospech a mat z toho nieco. ja mam rad analyzovanie a osobne som nasiel nieco co ma bavi a kde vyuzivam aspon zcasti ten (im)potenciál

Tvoje problemy ktore popisujes su absolutne bezne pre ludi s vyssim IQ, s tym sa nauc zit
 
 fotka
johnysheek  21. 6. 2021 00:29
.. a ked si precitas tieto komenty, uvedom si, ze co clovek to iny typ, ine predstavy, iny zivot, ciel a sposob...

ak das vedla seba 10 ludi s rovnakym iq, nepojdu rovnakou ba ani podobnou cestou.. (znamky na ss toho fakt dokazom nie su, bez ohladu ci ide o 1 ci 5)..

ako pisu vyssie, iq je smeorvnik, nie cesta..dava ti to zivota "o koliesko viac" pri rieseni problemov (chapani co ich vyvolalo) a tak ti to trva kratsie a vysledky su trefnejsie...

to vsak neovplyvni tvoje sny ci medziludske vztahy..

ja som napriek svojmu iq napr nesiel studovat prirodne vedy a ani tie humanitne ma nenadchynaju tak, ze by som ich studoval dalej.. ba naopak.. nasavam novoty vsade mozne a viac nez byt najlepsi v jednom sa snazim obsiahnut co najviac..

je to o tom, uvedomit si kym som, aky som... akceptovat sa... a to ostatne pride...
((ono medzi nami, ci mas iq 140 alebo 80, toto je asi to najlepsie co mozes - mat sa rad a akceptovat sa.. spoznat svoje silne a slabe stranky a zit najlepsie ako vies..
to ostatne pride )
 
 fotka
gombik35  25. 6. 2021 19:12
Ja som myslel, že iq umrelo tak pred 15 rokmi, aj s pokecom ...
Napíš svoj komentár