Poznáte to, zobudíte sa, prejde deň, ľahnete si, zaspíte a deň akoby neexistoval.
Takto si občas samému sebe pripadám. (Ak čakáte príbeh, čítajte niečo iné.) Život ide a ja stojím, pozorujem ho, nechávam sa ním obmývať a iba občas ma ovplyvní. Zostávam neporušeným...
Pripadá mi to, že to znie cool, ale to je dobré jedine tak pre špeciálne efekty... Nie pre človeka.
A ako som ráno pozeral, stále som jeden z ľudí, teda ľuď.
A mám problém so zvládaním stresu. Už od mala a neviem čo s tým. Väčšinou vybuchnem, jedným, alebo druhým spôsobom.
Táto analýza už beží a keby ju píšem do wordu, tak ju po dopísaní zmažem. Ale to sa nesmie stať, musím svoju osobnú spoveď pustiť do sveta, aj keď v nej nebude nič konkrétne.
Som chorý.
Čísla a slová máme na vyjadrovanie sa, ale aj tak neviem popísať čo cítim, je to hnev na seba, možno láska k ľuďom... ten nesprávny druh, usvedčovanie sa v reálnosť nereálnych postáv ktoré zmenili svet viac ako reálny ľudia...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.