Dúfam, že nepočuješ ma;
potichu dvere otváram,
Ty spinkáš sladko.
Rád sa na Teba pozerám,
keď spíš, zlatko.
V izbe je zvláštny chlad,
no Tvoje srdce roztopí aj ľad.
Potichu kráčam k Tebe,
chcem Ťa pohladiť.
My dvaja patríme k sebe.
Spinkaj, nechcem Ťa zobudiť.
Na posteli ležíš nehybne,
vyzeráš tak bezchybne.
Potichu, bez slov na Teba hľadím,
zakrývajú Ťa len dlhé vlasy.
Po tvári, krku, vlasoch Ťa hladím.
Boh Ti dal neskutočne veľa krásy.
Ale niečo sa mi nezdá,
na nebi zhasla hviezda.
Potichu z pier mi úsmev padá,
v oku sa mi leskne slza vrelá,
šťastie vo mne rýchlo zvädá.
Veď Ty si umrela...
L.M. - Supernova
Báseň
Komentuj
13 komentov k blogu
1
insomnya
22. 2.febuára 2008 19:26
Neviem, čo si o tom mám myslieť...
3
hmm....na zaver som zostala trochu zmatena
ale velmi sa mi pacila...to je uzasne ako sa vsetky verse tal dobre rymovali...
ale velmi sa mi pacila...to je uzasne ako sa vsetky verse tal dobre rymovali...
10
Och, chudák, to ho muselo veľmi bolieť... Ale inak pekná báseň, hviezda moja.
11
Neviem..ale mne sa zdalo, že to dievča je vlastne hviezda, ktorá spadla na zem...a tým pádom umrela..ale len ta hviezda...ktore je teraz divca........
12
Krásne Aj keď som si to musel prečítať dvakrát kým mi došlo o čo vlastne ide
Napíš svoj komentár