Psychická porucha

alebo Alebo čo


Neviete co s platonickou alebo neopätovanou laskou? Je to jednoduche...

Nielen teoreticky, ale uz aj prakticky je cas na spanok. V mojich myslienkach, ktore vykazuju neustaly neusporiadany pohyb, rozoberam najroznejsie veci, napr. od najzakladnejsich potrieb jednoducheho cloveka, cez zlepsenie ekonomickej sfery Slovenskej republiky a zefektivnenia vyuzitia slnecnej energie po aktualne modne trendy. Taktiez sa zaoberam svojou, pre mna velmi dolezitou, buducnostou, ako aj mojim bliziacim sa spevackym vystupenim na levickom jarmoku, ale, samozrejme, povsimnutia hodna je aj moja kvazi mini laska Alebo co k istemu konkretnemu blizsie nedefinovanemu chalanovi. Kedze vsak 22-ha hodina uz davno uplynula, moje myslienky nie su totozne s obyvatelmi klastorov.

Po dokonceni vsetkych povinnosti a uloh som sa vybrala spachat vecernu hygienu, neodmyslitelnu sucast mojho kazdodenneho zivota. Aj ked som uz bola v polotranze, ale jedna hodina (co je cas urceny na nocne hrátky) aj so mnou urobi svoje. Umyvam si zuby a aspon na chvilu som sa v myslienkach preniesla do sna:

Dvere na kupelni sa otvorili a vstupil Jeromé.
,,Preco este nespis, zlatko?” spytala som sa nechapavo.
,,Ale spim. Prevracal som sa na druhy bok a nenasiel som si ta pri sebe”
,,Musela som este nieco urobit, ale uz koncim. Chod su lahnut. Hned pridem za tebou,” odpovedala som z poslednych sil. Bola som vycerpana a na nic som sa netesila viac ako na postel.
,,Dobre. Poponahlaj sa.” Jeho ton hovoril za vsetko.
,,Co mas za lubom?”
Neodpovedal, len sa sibalsky usmial a s jasnymi postrannymi umyslami ma objal odzadu.
,,Prestan. Nemam na to naladu, som unavena a navyse aj tak dobre vies, ze teraz nemozem. Budes musiet zaobist bez toho.”
,,Ved som sa chcel s tebou len trosku pohrat… Nechapem tvoj ton.”
,,Co na nom nechapes?! Myslis, ze ja by som si dobre nezasulozila? Lenze momentalne par dni nemozem. Ale teraz to zase skonci tak, ze ti vyfajcim a ja z toho opat nic mat nebudem. Pretoze ty nevies vydrzat… Co by som ja pre teba nespravila…”
Otocil sa na pate a urazene vypochodoval z kupelni.

A ja som si dalej umyvala zuby. Na nieco som vsak prisla. Netreba za kazdu cenu objekt nasej tuzby idealizovat a pozerat sa na neho cez ruzove okuliare. Napr. ja som sa na neho tak teraz nasrala, ze ho zajtra nechcem ani len vidiet. A je po probleme. Nemusim mat komplexy z nenaplnenej lasky a mat pocity menejcennosti, ze ma nechcel, pretoze ho vlastne nechcem ja. Nestoji mi za to. Je to len nadrzane prasa!


Vytvorene: 16. 10. 2007 01:48

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu