Ľudia sa nerodia ako ateisti ani ako teisti. Deti su apateisti. Teistami a ateistami sa stávajú až v rámci svojej vnútornej viery. A tu sa práve dostávame do bodu, kde mnohí ateisti nechápu, že ich neviera v Boha sa nerovná faktu neexistencii Boha. Preto je ateizmus viera, subjektívny predpoklad ktorý sa nedá empiricky dokázať podobne ako teistická viera. Navyše ak zoberieme v úvahu fakt, že neviera v osobný princíp existencie pochádza z viery v neosobný princíp existencie, tak môžeme jasne vidieť, že ateizmus je subjektívna viera. Nie fakt. Toto sa ale mnohým ateistom nepáči, pretože radi a demagogicky povyšujú svoje subjektívne názory a predpoklady na hotovú realitu. Vašu nevieru v Boha vám nikto neberie, ale akonáhle poviete, že viete, že Boh neexistuje (gnostický teizmus) tak nie ste na tom o nič lepšie, ako fanatickí kresťania ktorým k ich pravde stačí jedine viera.

Andrej Jaroš:

Ziadny ateista nikdy netvrdil ze jeho nazor je objektivny

Ateisti su ludia ktory uplatnuju princip "to co je predlozene bez dokazov moze byt aj odmietnute bez dokazov" Vidite to slovko "princip" Je to proste nazor

Andrej Čierny:

Ateizmus sám o sebe nemá tvrdenie pre svoj predpoklad taktiež. Je predložený bez dôkazov na základe subjektivity individuality a jej viery, preto môže byť tiež odmietnutý podobne ako teistická viera. To, čo by nás malo zaujímať sú skôr body, pro a proti. Prečo by som mal veriť v to či ono. Na základe čoho, keď ani jedna z oboch pozícii nie je založená na pravde, ale iba na viere ktoré sa vzájomne negujú.

Miroslav Bel:

Samozrejme máš pravdu, ateizmus má v tomto boji ale jednu výhodu. Na základe dôkazov, ktoré máme (teda žiadnych) je pravdepodobnejšia božia neexistencia, ako jeho existencia.

Andrej Jaroš:

ako som uz pisal

Ateizmus aj teizmus su cisto vecou nazoru

Obidva smery su subjektivne**

Andrej Čierny *

Záleží aj čo považujeme za dostatočný dôkaz a z filozofického hľadiska aj úvaha, ak náhodou existuje Boh, prečo nedal viac dôkazov a dôvodov vyjaviť sa. Je tu aj tento rozmer úvah.. Napr. že existuje tento svet preto, aby sme na Boha zabudli.

Andrej Jaro:

lenze filozofia neexistuje pre to aby poskytovala dokazy

Ulohou filozofie je prakticky interpretovat realitu a dokazy ktore nam dava veda

Napriklad velky tresk je fakt

Filozoficke smery ho potom interpretuju tak ako chcu

Ladislav Pollo:

Ide čisto len o pravdepodobnosť, logiku a osobnú skúsenosť so svetom okolo teba. Naviac pokiaľ sa bavíme napr. o kresťanskej vierouke, tak tá obsahuje tvrdenia, o ktorých už dnes vieme, že sú klamstvá alebo zveličenia, takže je pravdepodobné, že kniha, ktorá klame alebo podáva nepresné informácie, asi nebude úplne vierohodná ani v iných tvrdeniach. Logicky.

Andrej Čierny:

Rovnako empirická veda z pohľadu redukcionizmu nemôže dávať konečné dôkazy na realitu v ktorej žijeme. Vie dávať iba stanovisko k tomu, čo vnímame na základe našich limitovaných zmyslov a robiť na základe toho rôzne predpoklady. Filozofia je nadstavba možností ktorá pripúšťa existenciu javov ktoré sú nad našim zmyslovým vnímaním. Samotné myšlienkové prúdy ktoré zobrali ideu Boha a uspôsobili si ju na svoju predstavu nehovoria nič o podstate danej myšlienky a jej váhy pri skúmaní, či existuje bytosť, alebo bytosti ktoré nás presahujú a môžu vplývať na náš svet.

Ateista Slovensko:

Som ateista a neverím tomu, že boh existuje, pretože nie je preukázané, že by existoval. Netvdím, že nemôže existovať. Ak vy tvrdíte, že existuje, je na vás aby ste to dokázali. Nie na mne aby, som to vyvracal. Preto ateizus a teizmus nie je to isté.

Andrej Čierny:

Rovnako nie je preukázané, že by neexistoval. Preto je status quo, že nevieš. Automaticky, keď sa prikláňaš k nejakej možnosti tak je tam subjektívny dôvod v podvedomí, prečo sa k nej prikláňaš. Napr. zlá skúsenosť s náboženskými princípmi určitých náboženstiev atď. ale to nehovorí nič o samotnej myšlienke a jej rozmere, potenciálu. Rovnako nie je na teizme ako konkrétnej idei aby ti niečo dokazovalo, je to osobná vec každého. Môj bod tu je len v tom, že teizmus ako aj ateizmus sú osobná viera a nemajú sa pliesť do objektivizovania reality z pohľadu vedy. Preto pragmatická veda nerieši ateizmus a teizmus. Jedno voči druhému nemá žiadne zodpovednosti ani povinnosť dokazovania, tie vznikajú iba na personálnej báze kde ide o individuálne nazerania a perspektívu. Navyše ateisti si častokrát pletú teizmus a konkrétne náboženské systémy. To je ako keby som vybral náhodnú ateistickú skupinu ľudí a na základe nej kritizoval samotnú ideu ateizmu. Čo je samozrejme v určitej miere manipulácia.

Ateista Slovensko:

Ateizmus nie je svetonázor, nemá členov, nie je to homogénna skupina. V najširšom slova zmysle sú to všetci, ktorí neveria v boha. Tí teda nie sú veriaci! Neodmietajú existenciu boha a ani netvrdia, že je nemožné to vedieť. Neveria ničomu. Preto ateizmuz ako celok nemožno nazývať vierou. (Viera sa v tomto zmysle samozrejme myslí výhradne ako viera v boha, nie viera v duchov, mimozemťanov a podobne.) Takže je tento "vtip" na váš účet pane. ??

Andrej Čierny:

Čo sa týka skupín. Tak rovnako ani teizmus nie je konkrétna frakcia, náboženstvo či homogénna skupina. A samotná vysvetlenie nahore sa ani nesnaží homogenizovať ateizmus do konkrétnej skupiny ale poukázať, že jeho základ pozostáva zo subjektívnej viery a predpokladov, nie objektívnej pravdy ktorá by sa mohla podávať ako hotová skutočnosť, čo si v rámci ateizmu vyžaduje určitú pokoru - tj. že nevedia ako to naozaj je, teda pokiaľ nie sú gnostickí ateisti - čo je len zvýšená viera vo vlastný predpoklad. A tým pádom keď to gnostickí ateista kritizuje u gnostického teistu, tak robí tú istú chybu ktorú v podstate sám kritizuje. A nie, nie je to vtip ale popísanie daného javu a problematiky medzi teizmom a ateizmom.

Navyše ti ušiel bod: "Navyše ak zoberieme v úvahu fakt, že neviera v osobný princíp existencie pochádza z viery v neosobný princíp existencie, tak môžeme jasne vidieť, že ateizmus je subjektívna viera."

Neviera v osobný princíp vychádza z viery v neosobný princíp. To je jeden zo základných faktov. Vždy máš príčinnosti, osobné alebo neosobné. Napr. viera v prírodu či neosobné mechanizmy ako hotové a autonómne fyzikálne zákony existujúce samé zo seba a pre seba bez vyššej osobnej kauzality je viera v neosobný mechanizmus, ktorý sa vzájomne vylučuje s osobnou príčinnosťou - vierou v Boha. Takže hej, ateizmus je viera nezávisle na tom, ako si to nazveš. Veľa inteligentnejších ateistov si to aj uvedomuje..

Ateista Slovensko:

Ja rozumiem, čo sa snažíte preukázať. Ale zabudli ste to preukázať. Pretože len tvdiť že neviera je vlastne viera s predložkou -nie, je dosť chabé. Slovná hračka nie je validný argument. ??

Som ateista, neverím v boha. Ak tvrdíte, že niečomu vo vzťahu k bohu verím, čo to je? Ak som podľa vás veriaci, čomu teda podľa vás verím? ?

Andrej Čierny:

Nerozumieš, lebo si protirečíš a neuvedomuješ si vlastnú zaujatosť v tomto smere. Veríš, že fyzikálne zákony fungujú na neosobnom princípe. Na tom stavia ateizmus - neviera v osobný princíp existencie je založená na viere v neosobný princíp existencie. Tj. že príčinnosť javov vychádza z nich samotných a nemá žiaden transcendentálny základ ktorý ich presahuje. Keby ateizmus nebol vierou, bola by to prirodzenosť vnímania ku ktorému by sa dalo aj filozoficky dôjsť s úplnou istotou. Lenže to sa nedá pretože je to subjektívny predpoklad redukcionizmu.

Jiří Šesták:

Ale speciálně pro tebe.

Já vím, že Bůh není.

Tak jako před tím, než Ondřej Sekora vymyslel Ferdu mravence, tento neexistoval.

Stejně tak Jehova neexistoval před tím, než ho vymysleli tupí pastevci.

To je celkem nezvratný důkaz jeho neexistence po miliony let, a jeho vymýšlení v poměrně nedávné době. nesnaž naroubovat svoji psychickou poruchu na ateismus.

Ateismus znamená pouze žít bez všech těch tisíců bůžků, které jste si vy hlupáci vymysleli.

Andrej Čierny:

Nevieš.Veríš. Hoc-aký teista ti s rovnakým presvedčením povie, že vie, že Boh je. A je to rovnako jeho viera ako tá tvoja. Si exemplárny príklad môjho tvrdenia hore, že gnostický ateizmus si neuvedomuje hranice svojich predpokladov a povyšuje ich na skutočnosť. Ako ľudia sme omylní, takže sa môžeme dopúšťať úvahových chýb a máme nedokonalé zmysly atď. Takže tvrdiť a odvodzovať či Boh je alebo nie je iba na základe nejakého sentimentu a redukcionizmu je dosť predpojaté.

Ateista má právo spochybniť uletené predstavy a idei detských a infantílnych predstáv Boha, ale samotna idea a myšlienka vo filozofickom rozmere ostáva ako potenciálna možnosť ktorú tiež samozrejme môže odmietnuť, ale iba na základe svojich subjektívnych preferencií. Veľa inteligentných a vzdelaných ľudí verí v Boha, podobne ako aj neverí. Preto nazývať všetkých ktorí veria v Boha hlupákmi, alebo ľudí ktorí jednoducho proste uverili hlúposti je subjektívny názor ateistu. Nevidíš do ich hlavy, pochopenia, realizácií, skúseností.. každý môže hovoriť len za seba. Toto je vo filozofickom poli chápania ktoré je veľmi osobné. Tieto rôzne útoky a silné ateistické presvedčenie vychádza z gnostického ateizmu ktorý by sa dal prirovnať ku kresťanskému fanatizmu.






Ak by ste sa niekedy nudili a chceli by ste viesť nejakú intelektuálnu debatu, tak si príďte podiskutovať s A. Čiernym:


» www.facebook.com/groups/49788446...

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  15. 11. 2020 22:22
vieš kresťanský fanatizmus vznikol ako vlna odporu voči tomu, ako niekto neustále popieral základné pravdy a príncípy jednak kresťanského života a zároveň silno narúšal vnútornú duchovnú identitu daného kresťana, ktorého sa to ako predovšetkým človeka so všetkou osobnou ľudskou dôstojnosťou a nepochyby ako dôstojnosťou veriaceho človeka hlboko dotýkalo. Som trochu prekvapený týmto článkom, pretože ja túto tézu som pochopil a prečlenil už pred niekoľkými rokmi.
poviem ti môj názor.
Diskusia na túto tému je jednak nevyčerpateľný zdroj inšpirácii, kde človek si tvorí nové poznatky, ktoré ho môžu len utvrdiť v pravde, za ktorú bojuje. Vieš ako to zistíš? veľmi jednoducho.
Pokiaľ ja obhajujem kresťanské princípy nie na základe existencie alebo neexistencie bez podložených dôkazov, pretože vieru kresťana dokázať (ja ako kresťan katolík) prirodzene neviem. Áno. Počuješ dobre. Neviem vôbec zdôvodniť, prečo verím v Boha, a keby som mal presvedčiť ateistu, žeby mal veriť v Boha, neviem aké atribúty by som mu vymenoval.
Boh, kresťanstvo, biblia, teologické učenie má inú logiku, ako majú vedné odbory, ktorých výsledky sú evidentné, ako napríklad matematika, kde niektoré metódy sa síce dajú vedecky spochybniť, ale zároveň skvelo dokázať. Napríklad nikdy som nechápal v matematike, a šiel som na to filozoficky, že ako je možné,že hocijaké číslo (kladné, záporné) umocnené nulou je výsledok vždy jedna. To je poučka, ktorú už nezmení nikto. Zamyslel si sa nad tým? tu ani nejde o to, že matematik, vedec, učiteľ žiak musí prijať bezprostrednú tézu, že opakujem hocijaké číslo umocnené nulou je jedna. Zamyslel si sa nad tým, že aký zmysel je niečo umocniť alebo vytvoriť násobky pomocou nuly? veď to je nezmysel, lebo nula (latinsky nulla) znamená nič. to znamená, že hocijaké číslo umocnené "ničím"... to je matematické vyjadrenie, je výsledok 1, teda číslo jedna.
Do matematiky sa miešať nebudem, lebo ja nie som matematik, ale pozerám sa na veci filozoficky, ktoré sa dá podložiť ťarchou dôkazou, alebo rozumovým uvažovaním.
Ďalej ti poviem. Viera v Boha sa dá aj ľahko overiť. Mnoho ľudí má strach zo smrti. Nik nevie, čo je po smrti. táto otázka oddávna fascinovala mnohých. A práve preto všetky úvahy a hypotézy sú len v rovine úvah, uvažovania a hypotézy, pretože ľudia ktorí neveria v Boha sa "boja" že predsa len tá biblia má pravdu. Dokazujú to predsa biblické texty, kde Kristus sám hovorí, že v dome jeho Otca, rozumej v nebi, je mnoho príbytkov, keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto, Jánovo evanjelium, Jn 14,2 tu sú indície, pod ktorými to nájdeš, teda súranice.
Teda.
O dôkaze v prospech viery kresťanskej hovorí tomáš akvinský (5 ciest) ja som o tomto už písal, ale ťarcha dôkazov spočíva v priereze biblie, písma svätého.
je nemožné aby "niekto" teraz hovorím v hrubých rysoch v prispôsobení na myslenie ateistu, lebo ako kresťan viem, že bibliu písali svätopisci pod vplyvom Ducha Svätého....je nemožné, aby niekto si dal námahu a napísal 72 spisov na cca vyše 2200 stranách, kde každá strana biblie mi udáva cieľ mojej cesty, ktorý spočíva v náručí nebeského Otca, Boha, ktorý nás všetkých stvoril na svoj obraz, a v jeho náručí spočinieme raz všetci, pevne aspoň dúfame. Toto je téza, ktorú verili židia v čase abraháma, mojžiša, Pána Ježiša do dnešných dní, čo hovorí kresťanstvo, hovorím v hrubých rysoch, nejdem sa vŕtať do dogmatiky samozrejme, to je na dlhšiu debatu.
Posledná vec čo som ti chcel napísať je to, že človek v hodine smrti spozná, kde je pravda. Je jedno, či veríš v to, alebo nie, tá Pravda ti zjavená bude. To stopercent, o tom som presvedčený. Tú pravdu spoznal už aj engels a iní filozofi, ktorí popierali nielen existenciu Boha, filozoficky by som to ešte pochopil, keď niekto je presvedčený o tom, že niečo neexistuje, na okraj poviem, že toto musí byť mimoriadne silná viera v neexistenciu niečoho, o čom viem, že nemusí byť pravda.... Lebo oni tú pravdu už spoznali.
Záverom ti zhrniem toľko, že kresťanský fanatizmus neexistuje, jestvuje len akási odnož, ktorá bojuje súbežne s bludmi, ktoré sú neustále mierené ako atak, terč do viery v Boha, a neustále spochybnenie niečoho, čo ťa má priviesť k pravde, láske, jednote, radosti. Keby toto všetko dokázali obsiahnuť tí ateisti, nehovorím všetci, ale len tíí... teda "tí" ktorí vehementne popierajú dobre že nie vlastnú mater, na svete by zavládol mier, pokoj, láska, spravodlivosť, pravda. Cieľ viery nie je bezuzdné uverenie v niečo, čo neviem dokázať, ale cieľ našej viery je naplnenie v poznaní a videní Boha z tváre do tváre, kde mu budeme podobní po všetky veky, kde ho budeme bez prestania chváliť, v Kristovi našom Pánovi, kde nám zotrie z očí každú slzu. Zamysli sa nad tým, čo všetko som ti napísal v mojom príspevku, a ak uvážiš odpoveď, budem rád. Ostávam s priateľským pozdravom.
Napíš svoj komentár