„Krišňáčikom okrem evolúcie naháňa strach aj fakt, že jedna bytosť môže mať dve vedomia. Ich super nadčasové nemyslné učenie, nič také nepozná (podobne ako evolúciu), takže sa snažia nevedecky a nelogicky tieto fakty umlčať. “
Ananda Cinmaya-rasa Das:
To, čo sú dve vedomia? A kde máš akože tie fakty?
Individuálne vedomie nemá počtovú a kvantovu mierku, nedá sa zmerať, zvážiť ani vnímať zmyslami, nakoľko sa nejedná o empirickú skutočnosť, ale o transcendentálny jav ktorý sa rieši v oblasti psychológie a má individuálny charakter. Ta druhá veta je navyše tak cringe, že na to ani radšej nereagujem, proste toto je presne to, keď sa k vedomiu ide vyjadrovať osoba čo o ňom nič nevie a prekladá svoje dogmy materializmu za „vedecké“ a vrchol tzv. „logiky.“
To, že ľudia môžu mať viac identít v rámci jedného vedomia nie je žiadna novinka. Sublimálne si tvoríš rôzne falošné identity aj pri pozeraní televízie či komunikácii s inými osobami. Jedná sa o projekcie mysle ktoré nenarušujú fakt toho, že ty si stále jedna individualita aj napriek tomu, že v tvojom vedomí sa nachádza mnoho identít, vlastných aj cudzích alebo identít ktoré vznikli poruchami osobnosti či mentálnym postihnutím.
Existuje aj zdieľané falošné ego: Jav v ktorom sa stotožňujeme s určitou skupinou ľudí v nejakej miere, alebo s určitou osobou ku ktorej vzhliadame či s osobou ktorá je v poli našej pozornosti dlhší čas a tým pádom zaberá časť našej mysle a vnímania ako vonkajšia projekcia. (Zvyčajne sa jedná o členov rodiny alebo blízkych) Každú chvíľu vo svete umiera veľa ľudí, ale pretože naše vnímanie k ním nedosiahne, tak sa netýkajú nášho zdieľaného falošného ega a teda k ich utrpeniu sme viac apatickí. Sme schopní ich vstrebať do svojho falošného ega až keď sa ocitnú v poli nášho priameho alebo nepriameho vnímania napr. skrze určitú informáciu alebo médium. Zdieľané falošné ego je zároveň ešte nepresnejšie ako biologické falošné ego, pretože pri tomto typu ega vnímame druhých cez clonu vlastnej mysle a predstáv, ktoré sú ešte viac nereálnejšie, ako interpretácia pôvodného biologického ega ktoré aspoň spoznávame z prvej ruky. Z absolútneho hľadiska sú ale aj telá a psychika iných osôb rovnako differentné od duše, ako aj naše vlastné telo a psychika.
Ďalej existuje rozšírené falošné ego: Keď naše ego siaha ďalej ako biologické telá a rozširuje sa na objekty sveta a hmoty v kombinácii rôznych energií. Rozšírené falošné ego sa týka predmetov ktoré vlastníme, priestoru v ktorom žijeme a napríklad aj digitálneho sveta. (Rôzne typy hier či sociálne siete, profily, kinematografia a ďalšie média) ktoré fungujú ako predĺženie rozsahu biologického ega na digitálne ego ktoré narozdiel od biologického tela je odrezané od hrubohmotnej reality iba do jemnohmotnej reality.(myseľ a inteligencia)
Napríklad, existuje veľa ľudí, ktorých vlastné falošné ego je (nudné, nezáživné) a preto hľadajú útechu v zdieľanom či rozšírenom falošnom egu. V určitej miere je to aj „prirodzené“ a tvorí to vo veľkej miere aj súčasť pôvodného biologického ega ktoré si takto v sebe nosí celú rozmanitosť rôznych individualít ktoré ale nemenia nič na tom, že všetky tieto udalosti sa dejú vo vedomí jedinej individuality ktorá dokáže obsiahnuť komplexnú rôznorodosť mnohých individualít. a.k.a sociálny život.
Sekulárne-nebo:
„SYNDRÓM ODDELENÝCH HEMISFÉR – ďalšia ukážka toho, prečo staroveké tvrdenia o večnej duši nemajú opodstatnenia.“
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Kde je ta ukážka? Ušlo nám niečo alebo rôzne „vedecké“ konšpirácie od sekulárne-nebo z ničoho nič porážajú všetky staroveké učenia, len tak... pretože si to včera zmyslel...
Sekulárne-nebo:
„Ešte aj v 21. storočí sú medzi nami ľudia, ktorí veria tomu, že smrť nášho tela (mozgu) prežije nejaká forma večnej nehmotnej duše , ktorá si bude užívať večnosť velebením nebeského pána v prípade, že bola počas života v tele poslušná, modlila sa, hádzala peňažné príspevky do cirkevnej pokladničky či robila podobné, duši veľmi prospešné činnosti. „
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Áno, stále tomu verí cca tretina sveta, zvyčajne vo východných tradíciách, no tvoj cynizmus nič z toho nevyvracia, akurát je to stret tvojej viery z tou ich vierou, prečo by mal ale niekto veriť tebe, že nič po smrti nie je? To, čo je po smrti nevieš a preto aj závery ktoré k tejto téme máš sú len tvoja osobná viera ktorú nemáš ako dokázať, pretože aj súčasná veda priznáva, že vedomie je záhadou a nedá sa skúmať skrze empíriu. To, že sa sekulárne nebo nasilu snaží presvedčiť ľudí, že sa nejedná o jeho osobnú vieru je len výsledkom jeho malovnímavosti v tomto smere. Máš právo veriť svojmu výkladu, ale zatiaľ si neprezentoval nič čo by dokazovalo tvoje teórie materializmu.
Sekulárne-nebo:
„Dogmou o nesmrteľnej duši značne otriaslo v roku 1859 vydanie Darwinovej knihy „O pôvode druhov“, no dočista ju odrovnal až nástup neurovied, výskum mozgu a kongnitívnych funkcií v 19. a hlavne 20. storočí. Odvtedy začíname postupne chápať, ako naše telo zvláda tieto procesy bez akéhokoľvek vonkajšieho riadenia. Vieme, že pri poruche určitej oblasti mozgu strácame konkrétne schopnosti – prichádzame o dlhodobú či krátkodobú pamäť, nerozoznávame tváre, neprijímame optické signály zo zdravých očí, nedokážeme artikulovať, nehýbeme určitou časťou tela, strácame schopnosť orientácie v priestore atď. „
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Ďalší mýtus o tom, že neuroveda vyvrátila možnosť reinkarnácie či prevtelovania. Neuroveda a biológia opisujú to, akým spôsobom stav tela a mozgu ovplyvňujú stav mysle a vedomia v ňom, no neopisujú to, či vedomie má svoj zdroj v mozgu, nakoľko táto skutočnosť sa zmerať nedá, pretože vedomie nie je empirický jav, ale diskutabilný fenomenologický jav ktorý sa rozoberá len v oblasti filozofie a v interaktívnej psychológii. Materializmus napr. tvrdí, že vedomie je produktom hmoty, ale je to len jedna filozofická matrica ktorá sama nestavia na ničom inom než na svojom predpoklade, nakoľko nevieme stopercentne čo sa deje s vedomím potom, čo opustí telo v tomto svete, akékoľvek predom vytvorené závery sú predpojatosť.
Ďalší bod je, že evolučná teória je teória, nie fakt. Aj keď je v sekulárnej spoločnosti dosť populárna, stále má mnoho dier a nie je schopná vysvetliť mnoho chýbajúcich článkoch či kde nabrala činný a inteligentný aspekt vedomia, keď podľa nej vedomie a inteligencia vznikla až ako neskorší následok náhodných mutácii v náhodnom vesmíre ktorý sa náhodne zhodou okolností z ničoho nič sformoval do nekonečne komplikovaných štruktúr ktoré si vyžadujú vedomie, inteligenciu a činný princíp, no ono to v ateistickej viere vzniklo bez všetkých týchto atribútov, samo od seba, náhodou. Ak toto nie je naivita, tak potom už neviem čo. Veci sa nevytvárajú samé z dlhého času, ale potrebujú pre svoj vznik a rozvoj danej komplexnosti vedomie a inteligenciu.
Sekulárne-nebo:
„Proste náš mozog je veľmi zložitý orgán (a zatiaľ len čiastočne pochopený), ktorý však dokonale ukazuje na závislosť nášho vedomia a mentálnych schopností na ňom. Aj keď iba jeho čiastočným porušením môže dôjsť k značným poruchám vnímania či vedomia, veriaci navzdory tomu stále domnievajú, že aj keď zničíme CELÝ MOZOG , tak akosi aj vtedy dokážeme nejakým spôsobom vystúpať na nebesia, vidieť svet naokolo, spomínať si na udalosti zo života, spoznávať tváre (a privítať sa napríklad s babičkou), artikulovať, orientovať sa v priestore atď.
Bez mozgu!!!”
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Keď je len čiastočne pochopený, prečo mu ateisti už automaticky prisadzujú vlastnosti, že vedomie je produktom mozgu? Nie je to zaujatosť? Taktiež fakt toho, že porušením mozgu sa zmení aj vnímanie nedokazuje nič o tom, že mozog je zdrojom vedomia, rovnako ako sa porušením televízie či počítača neruší potenciálny zdroj elektrického prúdu, ale iba jeho schopnosť pôsobiť v danom zariadení. Vedomie, podobne ako elektrina v tomto prípade môže existovať nezávisle od štruktúry v ktorej pôsobí a ktorá ho usmerňuje. Preto pokazený elektrospotrebič nedokazuje, že elektrina pochádza priamo z neho a ani to, že elektrina nemôže existovať mimo daného spotrebiča, ale iba to, že elektrina sa v danom porušenom spotrebiči neprejaví, pretože je poškodený. Podobne vedomie sa neprejaví, alebo prejaví menším spôsobom umerne k tomu, do akej miery telo a mozog fungujú správne. Na to, aby sme mohli komplexnejšie fungovať v tomto fyzickom svete potrebujeme prirodzene mozog, pretože vedomie neobsahuje hmotné štruktúry ani hrubú mechaniku podobne ako elektrina je len sila ktorá poháňa veci ale nestavia ich vonkajšiu štruktúru pólou ktorá ju poháňa.
Sekulárne-nebo:
Dokonca údajne budeme VIDIEŤ naše mŕtve telá pri vznášaní sa nad nimi, kým sa neotvorí zázračný tunel so svetlom a budeme počuť správy lekárov či policajtov naokolo, aj keď nebudeme mať žiadne zmyslové orgány, ktoré by dokázali transformovať fotóny či chvenie prostredia na elektrické impulzy (bez toho totiž nevidíme a nepočujeme ). Keby to niekto z veriacich dokázal aspoň náznakmi vysvetliť...
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Aj keď tu je zas cynický aspekt pochybnosti, realitou zostáva, že existujú tisícky a tisícky prípadov kedy ľudia v klinickej smrti boli schopní vnímať svoje fyzické telo a neskôr aj popísať, čo sa okolo nich dialo. Tieto prípady sú tak rozšírené a časté, že určite stoja za zmienku a určitú pozornosť. Druhý bod je že sekulárne-nebo tu automaticky predpokladá, že vedomie bez hrubého tela nie je schopné ničoho. To je tiež len domnienka. Védy učia, že vedomie má aj jemnohmotné telo odlišné od hrubohmotného tela ktoré ma svoju vlastnú sadu spoznávajúcich zmyslov. Aj keď o tom človek môže prirodzene pochybovať, táto teória by mala pre úprimného badateľa ktorý neprepadol dogme materializmu zostať prirodzene otvorená. Dnes napr. existujú už aj Kirlianové fotky ktoré dokážu zachytiť subtílnejšie javy ohľadom tela a prány ktoré popisovala Čínska a Indická medicína už tisícročia dozadu. Naše fyzické telo inak povedané vyžaruje a prestupuje ním ešte jedno jemnohmotné telo ktoré je v súčasnosti ešte stále predmetom bádania. Preto existujú skutočnosti ako fantómová ruka či noha pri amputovaní končatín aj roky po danom zákroku.
Sekulárne-nebo:
Navyše naše nálady, rozhodovania a teda istú časť osobnosti tvoria do určitej miery aj neurotransmitéry či hormóny ako dopamín, adrenalín, serotonín, testosterón, estrogén a iné. Tie sa tvoria aj v iných častiach tela, no značne ovplyvňujú naše jednanie. Strach, úzkosť, láska, radosť,... všetko sú to aj kombinácie hormónov, ktoré nášmu pociťovaniu dávajú "rozmer". Skúste chemicky (medicínsky ) znížiť človeku hladinu určitých hormónov a uvidíte ihneď zmenu v správaní. Ako teda reprezentuje duša moju osobnosť, keď je nezávislá na tele a na týchto procesoch ?
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Toto je úplny dríst. Chemicky nemôžeš prinútiť telo človeka aby mal niekoho rád či nenávidel ho len na základe hormónov a rôznych látok. To máš možno tak v sci-fi filmoch. Dočasne môže prísť k zmene nálady na základe rôznych látok, no samotná podstata vzťahov či rôznych emócii v jemnohmotnom tele je tak komplexná, že ani veľké výkyvy emócii nemôžu narušiť určité vzťahy, putá či postoje ktoré sa dejú v prostredí inteligencie ktorá je nadradená svetským emóciam a biologickým pudom. Duša reprezentuje osobnosť práve v tom, že dáva slobodu medzi tým, či chceme byť unášaní svetskými emóciami alebo riadený inteligenciou skrze striedmosť a správne rozlišovanie. Vždy je tam preto faktor slobodnej vôle ktorá nie je plne odkázaná len na externé podnety a vplyv rôznych látok. Z tejto perspektívy ktorá tento rozmer vylučuje by sme boli len ako roboti čo jednajú presne deterministickým spôsobom a nikdy nevybočujú od pudových či emocionálnych rozhodnutí, no aj v praxi môžeme vidieť na svojom vlastnom živote, že naše rozhodnutia prekračujú rámec odhadnuteľných skutočností, každý totiž môže jednať nepredvídateľne a slobodná vôľa je faktor, ktorý v konečnom dôsledku mení všetko.
Ak by to podľa teórie sekulárneho neba bolo tak jednoduché a redukované len na chémiu a biológiu, tak nám stačí si pichať či získavať neustále potrebné látky a život je gombička. Tento typ videnia sveta je ale veľmi zjednodušený a naivný aby mohol byť braný vážne. Život nie sú len hormóny a rôzne látky v tele, ale práca s vedomím a rozlišovaní vyšších skutočnosti ako len matéria. A tam práve hraje rolu slobodná vôľa ktorá ruší koncept predvídateľnej deterministickosti. Svet je inak povedané nepredvídateľný, pretože vedomie sa vždy rozhoduje spomedzi mnohých skutočností či spôsobov vnímania.
Sekulárne-nebo:
Preto (a pre množstvo ďalších problematických otázok bez odpovedí) je pojem duše už dávno NEPOTREBNÝM výmyslom, ktorý sa drží v spoločnosti hlavne kvôli náboženským dôvodom a túžbe po večnosti (alebo skôr strachu z konečnosti).
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Je dokonca tak nepotrebný, že sa neustále v mnohých častiach dodnes všade používa na uzrejmenie skutočnosti, že myslíme skutočnú osobu mimo jej zovňajšku, takže asi nebude tak nepotrebný. To, že je výmyslom je len tvrdenie sekulárneho neba, pretože je to zaujatý gnostický ateista ktorý neznesie skutočnosť, že veľká časť sveta žije v koncepte, že fyzické telo nie je všetko čo tvorí danú osobu. Rovnako aj skutočnosť že nechceme zomrieť vychádza prirodzene z toho, že sme večné duše a preto nám smrť či ukončenie života príde ako neprirodzená. Túžba po večnosti či šťasti a poznaní je v každej duši preto, lebo je to jej večná podstata ktorá je v telesnom vedomí zahalená nevedomosťou.
Sekulárne-nebo:
Celý koncept duše nie len že je nepotrebný, no má aj mnoho logických chýb. Práve skúmaním nášho mozgu a fungovania tela sme sa dostali často do situácií, kedy sa nábožensky zažitý pojem duše dá len ťažko zdôvodniť.
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Kde sú tie logické chyby? Zatiaľ si nenapísal ani jednu. Píšeš tu len svoje názory a predpoklady ktoré nestoja o nič vyššie ako tvrdenia rôznych iných ľudí na túto tému. Každý si môže vyšpekulovať stovky a tisícky podobných tvrdení. Prečo by tie tvoje mali byť zrazu prijímané a čo ich činí logickejšími? Materializmus je viera, nie fakt. Preto rôzne náboženstva pokračujú naďalej nezávisle od toho, čo si rôzni materialisti v sekulárnej spoločnosti myslia alebo čo považujú za „logiku“ bez toho, aby uvádzali nejaké presvedčivé dôkazy o svojich tvrdeniach. Namiesto toho védy už tisícročia presne popisujú dušu a jej transcendentálny charakter ktorý môže byť spoznávaný skrze správny prístup a načúvanie. Preto aj dnes je všeobecne viac ako polovica sveta veriacich a mnoho z nich berú večnosť duše ako fakt. Táto téma je v oblasti filozofie, preto nikto nemôže dať uspokojivú odpoveď prijateľnú pre väčšinu. Podobne ako život, rôzne veci ohľadom vedomia si vyžadujú viac než len suché špekulovanie a redukcionistický prístup.
Sekulárne-nebo:
Mnoho kritických situácií nastáva aj pri pokuse o vysvetlenie stavu duše mentálne postihnutých ľudí, ľudí ovplyvňovaných nádormi na mozgu (na základe čoho konajú morálne neprijateľné skutky ako vraždenie či pedofília, ktoré by ináč nevykonali), siamské dvojčatá spojené mozgom alebo hoci pri samotnom zdôvodnení stavu duše pri úmrtí batoľaťa. Dostane sa do neba nevedomé ?
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Názor, že morálne zlyhanie je len zlyhanie vonkajších štruktúr tela a nemá nič čo dočinenia s danou osobou je zavadzajúci a odmieta osobnú zodpovednosť v rámci času. Samozrejme, osoba ktorá je mentálne zaostalá má sťažený život aj kognitívne funkcie pre správne rozhodovanie, no to samotné neznamená, že si nenesie zodpovednosť za svoje aktivity a nemá byť patrične obmedzená či dištancovaná takým spôsobom, aby nemohla ohroziť ďalšie osoby. Ak by sme totiž plne prijali tento argument, že nikto si nenesie zodpovednosť za nič pretože každý len proste jedná podľa toho ako ma nastavené telo a neexistuje žiadna slobodná vôľa či príčinnosť mimo fyzickú deterministickosť, tak v podstate nemusí existovať ani trestný zákon či perzekúcia rôznych morálnych zlyhaní, pretože každý jedná len podľa toho, ako ma nastavené telo a psychiku. Je to veľmi alibistické poňatie individuality ktoré vylučuje fakt, že napriek rovnakým podmienkam môžu osoby jednať odlišne.
Dve osoby v rovnakých podmienkach sa môžu zachovať úplne inak na základe odlišného prístupu vo vedomí aj keď majú primerane rovnaké podmienky aj chápanie reality. Preto tento typ argumentu vyššie, ktorý vníma mentálne postihnutie ako hlavný faktor morálnych zlyhaní či vraždenia považujem za naivný. Vždy je hlavný faktor slobodná vôľa jednotlivca ktorá má váhu dokonca aj v ťažkých prípadoch postihnutia či mentálnej zaostalosti.
Sekulárne-nebo:
Ako potom hodnotíme našu dušu, keď vieme, že naše rozhodnutia, spomienky a to, akí práve sme, vytvorili situácie v našom živote, všetky okolnosti, naučené schopnosti a zapamätané udalosti ? Kto potom ide do neba, ak nie niečo rovné stavu nášho poznania uloženého v mozgových závitoch ?
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Životné hodnoty ani osoba jednotlivca nie sú uložené v mozgových závitoch. Je to len teória materialistov. To, že dostaneš úraz a staneš sa napríklad mentálne zaostalý kvôli poruche mozgu neznamená, že ty ako osoba si sa zmenil, stále si tá istá osoba, akurát to, ako vieš vnímať svet a akú máš v ňom kapacitu je menšia, rovnako ako tá istá osoba môže vstúpiť do bavoráku či trabantu, to že je v trabante neznamená, že z nej nejak ubudlo, len stroj v ktorom sa nachádza ma menšie možnosti. Podobne duša a jej vedomie sa prejavuje do tej miery, do akej jej stroj: biologické telo umožnuje vstup vedomia a jemnohmotného tela. Rovnako životné rozhodnutia nestavajú len na tele v ktorom žijeme, ale na tom, do akej miery chápeme rôzne životné hodnoty a ciele ktoré v súhrne tvoria aj našu osobnosť. Človek sa stáva tým, podľa čoho žije a ako sa rozhoduje. Nemôže niekoho iného alebo svet viniť za to, keď začne napr. jednať ako kretén, vždy to bolo totiž v prvom rade jeho vlastné rozhodnutie.
Sekulárne-nebo:
Pri tomto úkone (kalosotomii) sa nervové dráhy nazvané komisury (Corpus callosum - kalózne teleso) prepájajúce pravú a ľavú hemisféru mozgu prerušia a ďalej si už nevymieňajú informácie. Tieto hemisféry síce majú istú funkčnú špecializáciu (napr. ľavá pre jazyk a pravá pre vyššie kognitívne funkcie a taktiež videnie pravého oka a motorika pravej ruky sú ovládané ľavou hemisférou atď.), no po rozdelení sa správajú nezávisle v rámci tvorenia spomienok, procesu učenia ale aj vytvárania VEDOMIA.
V neprerušenom stave žijú naše hemisféry v harmónii a vytvárajú ilúziu jedného „ja“. Pri ich oddelení prestanú spolu vedome komunikovať a postupne vedú k rozdielnym identitám. Otázkou teda je:
Ktoré Vy ste Vy ? To pravé, či to ľavé ? Čo sa stalo duši ? Dokáže nôž prerezávajúci mozog rozdeliť aj dušu ?
Ananda Cinmaya-rasa Das:
To, že máš viac identít alebo dôjde k disfunkcii pri vnímaní reality nenarušuje koncept duše, pretože všetky tieto rôzne identity sú vždy vnímané v rámci jednej osoby – teba. Duša môže mať v podmienenom stave mnoho identít, no vždy je to jedna duša, nikdy nie sú dve. Aj dialógy a rôzne identity ktoré môžu nastať v jednej duši a v jednom vedomí sú len vnútorné potencie duše ktoré sa psychologicky ako archetypy môžu prejaviť v rozmanitých identitách vytvorených mysľou a podvedomím, no to samotné neznamená, že tieto rôzne identity sú nové duše alebo nové vedomie. Všetky totiž existuju v jednom nedeliteľnom vedomí. Vedomie sa nedá kvantifikovať či krájať ako materiálna vec aj keď mnohí materialisti to tak prezentujú, samozrejme len na základe svojich špekulácii, pretože povaha duše už bola dávno vedecky popísaná vo védante. Nie nadarmo védy študovali aj poprední psycho-analytici či fyzici ako Jung, Bohr či Heisenberg. Tento výklad vedomia a duše popísaný vo védach je totiž najdokonalejší a dodnes presne opisuje jej povahu.
Sekulárne-nebo:
A ak je duša niečo iné, ako naša osobnosť, ktorá koná dobro a zlo, tak prečo má Boh trestať či odmeňovať naše duše (nech už je to čokoľvek) za to, čo koná telo vplyvom okolností, hormónov, genetického predurčenia a ďalších neslobodných kauzálnych dejov ? A ako pôsobí nehmotná duša na naše telá bez toho, aby porušovala zákon zachovania hmotnosti a energie ?
Ananda Cinmaya-rasa Das:
Človek ako jediná bytosť spomedzi zvierat vie konať proti svojim pudom na základe vyššej inteligencie. Preto dokáže v určitej miere rozlišovať správne od nesprávneho a vnímať morálny či duchovný rozmer života vo väčšej komplexnosti. Zbavovať sa tejto zodpovednosti na základe vnímania typu: tak sa mi to zachcelo atď. svedčí napr. viac o ležérnom prístupe v rámci slobodnej vôle ako o nejakom biologickom zlyhaní tela v danom momente. Už aj samotné tvrdenie, že človek sa rozhodne vždy len na základe chémie svojho tela je hrubý materializmus, pretože aspekt slobodnej vôle sa nedá proste len tak odstrihnúť. Priemerný človek má vždy možnosť voľby a jeho osud nie je nejak predom určený či determinovaný biologickými funkciami tela. Preto vždy môže prísť aj k radikálnejším zmenám ohľadom prístupu k celému životu či rôznym prístupom nezávisle od toho, ako reaguje naša myseľ na okolie v ktorom sa nachádzame.
Aj keď je duša a vedomie odlišné od tela a v skutočnosti oddelená od hmoty, dovtedy kým sa stotožňujeme s týmto telom, tak musíme zažívať tento stav podmienenia a podliehať zákonom hmotnej reality. Nikto dušu v skutočnosti netrestá ani jej neubližuje. Ona sama zažíva dualitu hmotného bytia skrze vlastné stotožnenie s telom a zmyslami. Preto vo východných učeniach bolo oslobodenie vždy popisované aj ako úplne pochopenie toho, že duša a jej vnútorné potencie dokážu existovať nezávisle na tele a pri v styku s týmto dočasným telom vytvárajú zdanie novej materiálnej totožnosti. Každý vnímavý človek si ale môže všimnúť, že materiálna totožnosť sa neustále mení a nakoniec zanikne, preto sa nedá považovať za skutočnú. To, čo nebude reálne v budúcnosti nie je reálne ani v dobe svojho trvania, pretože je to vyjavené inou vecou(dušou). Rovnako rôzne podoby hmotnej identity sú len odrazom jednej pôvodnej a večnej duše ktorá sa ako zrkadlo môže javiť v rozmanitých telesných identitách no v konečnom dôsledku nemá s nimi nič spoločné, podobne ako aj postavička v animovanej rozprávke existuje len do vtedy, kým vnímame jej črty a príbeh.
Na margo:
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár